04.08.2017, 00:00

Nemecké médiá pri migrácii zlyhali

Hlavné noviny a televízie dávali na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 priestor len politikom, obavy ľudí ignorovali.

Symbolom takzvanej vítacej kultúry v Nemecku sa stali selfie snímky kancelárky Angely Merkelovej s migrantmi, ktoré vo veľkom publikovali miestne médiá.
Zdroj: Reuters

Hlavné nemecké médiá dávali na vrchole utečeneckej krízy v roku 2015 priestor len politikom. K veci sa nevyjadrovali bežní ľudia ani samotní migranti. K tomuto záveru došla minulý týždeň nová štúdia nemeckého think tanku Otto Brenner Stiftung, ktorá sa ostro sledovaným problémom zaoberala.

Všetko zmenilo až sexuálne obťažovanie v Kolíne nad Rýnom na Silvestra 2015. Autori štúdie napriek tomu varujú pred hystériou, ktorá by mohla kvôli migrantom vypuknúť.

Nekritické médiá
Podľa práce, ktorú viedol bývalý editor nemeckého týždenníka Die Zeit a v súčasnosti renomovaný profesor mediálnych štúdií na univerzite v Lipsku Michael Haller, boli najväčšie nemecké médiá vo svojom spravodajstve o utečeneckej kríze medzi februárom 2015 a marcom minulého roka prinajmenšom nekritické. Z verejne dostupnej štúdie vychádza, že hlavným problémom bol príliš veľký priestor určený kancelárke Angele Merkelovej, ďalším politikom a predovšetkým ich debatám a víziám.

Pracovníci denníkov dávali nedostatočný priestor bežným Nemcom a dokonca aj samotným migrantom. „Problém s utečencami sa v mediálnom priestore riešil bez utečencov. Ich hlasy tvoria 4,5 percenta všetkých citovaných. Priestor nedostávali nielen oni, ale ani ich budúci susedia, miestni obyvatelia, dobrovoľníci, dobrovoľní darcovia,“ píše sa vo výskume.

Na rozdiel od politikov priestor nedostávali dokonca ani experti. Medzi respondentmi ich bolo menej ako jedno percento. Politickí predstavitelia vystupovali v zhruba dvoch tretinách prípadov.

Do jedného vreca
Médiá podľa zistení expertov tiež pochybili v tom, že sa nesnažili rozlišovať medzi bežnými zneistenými občanmi a pravicovými radikálmi. Vo väčšine názorových článkov boli tieto skupiny hádzané do jedného vreca, ak sa o nich vôbec hovorilo. „Až do neskorej jesene v roku 2015 v týchto médiách neexistovali názorové texty zaoberajúce sa znepokojením, strachom a odporom veľkej časti obyvateľov, ktorých počet neustále rástol,“ píše sa v rozsiahlej štúdii.


Vo výskume dospeli autori aj k záveru, že tí, ktorí o veci predsa len písali, skĺzavali k poučnému až opovržlivému tónu, predovšetkým voči obyvateľom východnej časti krajiny, kde sú protiutečenecké nálady najsilnejšie.

Nemecká spoločnosť na to reagovala poklesom dôvery voči médiám, ktoré dostali prezývku lžimédiá – v origináli Lügenpresse. Ako ukázal iný výskum, 55 percent Nemcov si myslí, že im tlač systematicky klame. Viac ako štvrtina sa dokonca domnieva, že sa proti ľuďom spolčila s politickou reprezentáciou.

Takéto nálepky si však médiá podľa Hallera spôsobili samy. „O udalostiach len informovali, nesnažili sa k tomu pridať širší kontext,“ usudzuje v štúdii. Postupne si podľa neho napríklad čitatelia želali prepojenie so širším utečeneckým problémom v Stredomorí, nedočkali sa ho však. Preto ho začali hľadať inde.

Vítacia kultúra
Neschopnosť mainstreamu tak pomohla rastu alternatívnych médií, v ktorých ľudia hľadali odpovede na nezodpovedané otázky. „Hlavné médiá mali za úlohu čitateľa obohatiť, ale nevedeli to,“ tvrdí štúdia, podľa ktorej by sa práve o to postarali hlasy všetkých názorových spektier, tie však chýbali. Jednostranné spravodajstvo následne podľa tvrdenia autorov výskumu viedlo k rozšíreniu sporov medzi liberálmi a nacionalistami v nemeckej spoločnosti a úspechu populistických hnutí, ako je Alternatíva pre Nemecko, ktorá na strach občanov odpovedala.

Špecifickým príkladom, na ktorom štúdia ilustruje postup nemeckých denníkov, je používanie výrazu „vítacia kultúra“ – v origináli Willkommenskultur. Keď kancelárka Merkelová na konci leta 2015 rozhodla, že otvorí nemecké hranice státisícom žiadateľov o azyl zo Sýrie, Iraku a Afganistanu, väčšina nemeckých médií jej kroky chválila.

Články sa „vítacou kultúrou“ len hemžili. Podľa Hallerovho výskumu sa stala magickou floskulou, ktorou sa podaktorí nov

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.