02.08.2017, 23:22

Mexiko odoláva korupcii i Trumpovi

Krajina už nie je len montážnou halou pre automobilky, ale má aj výskum a vývoj

Mexičania protestujú proti zámerom amerického prezidenta Trumpa postaviť na južných hraniciach USA múr.
Zdroj: Reuters

Stredoamerická krajina, odkiaľ pochádza jeden z najbohatších ľudí sveta Carlos Slim. Štát, odkiaľ stále utekajú mnohí obyvatelia za lepším životom k severnému susedovi USA, a pred ktorým plánuje americký prezident Donald Trump stavať múr. Napriek tomu Mexiko už nie je úplne chudobným susedom bohatých Spojených štátov. Má za sebou sériu trhových reforiem a postupne bohatne. Dnes je 13. najväčšou ekonomikou sveta a v parite kúpnej sily je len tesne za prvou desiatkou.

Lenže, ako takmer každá stredo- a juhoamerická krajina, zažila aj obdobia znárodňovania priemyslu, neplatenia dlhov, vysokej inflácie a korupcie.


Ekonomika na hojdačke
Mexiko prežilo vo svojej histórii obdobia rýchleho rastu aj prepadu hospodárstva. Svetlá etapa bola v poslednej tretine 19. storočia až do roku 1910. Vtedy bol prezidentom Porfirio Diaz, ktorý do krajiny lákal zahraničných investorov, migrantov a objavili sa aj veľké zásoby ropy. Diaz bol prezidentom viac ako tri desaťročia od roku 1876, a ešte v roku 1909 vyhlásil: „Keďže som zodpovedný za prilákanie miliónových zahraničných investícií do krajiny, mal by som pokračovať v úrade, kým sa nenájde môj vhodný nástupca.“ O dva roky už utekal z krajiny do exilu. Ekonomika v tom čase rástla viac ako tri percentá ročne. Lenže na rozvoji bohatlo len malé percento Mexičanov a milióny zle platených robotníkov a roľníkov mali dôvod na nespokojnosť. Zlaté časy sa skončili mexickou revolúciou v rokoch 1910 až 1920, ktorá bola v podstate občianskou vojnou chudobných proti bohatým vlastníkom pôdy a priemyslu. Ekonomika v tomto období trpela a rast HDP sa prepadal.


Tučné roky a strmý pád
Obnova krajiny nastala od 30. rokov. Mexiko prijalo politiku podpory a rozvoja domáceho priemyslu. Uskutočnila sa aj poľnohospodárska reforma, keď sa pôda rozdeľovala roľníkom. Znárodnili sa ropný priemysel aj železnice. Tiež sa zvyšovali sociálne istoty pre ľudí. Ekonomika sa do začiatku 70. rokov zväčšila šesťnásobne. Lenže ruka v ruke s jej rastom rástli aj výdavky štátu na sociálne programy a zvyšoval sa zahraničný dlh. Ekonomika sa viezla aj na vysokej cene ropy, keďže Mexiko sa na konci 70. rokov stalo šiestym najväčším exportérom čierneho zlata na svete.


Lenže na začiatku 80. rokov cena ropy klesla a mexická ekonomika na to nebola pripravená. López Portillo, vtedajší prezident, sa zmohol len na to, že prestal splácať dlhy, zoštátnil bankový sektor, oslabil domácu menu peso. Nepomohlo to. Dlhy krajiny rástli, zoštá

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.