Druhá olympiáda s hokejistami z NHL a Slovensko muselo opäť hrať kvalifikáciu. Nepomohlo nám ani striebro z majstrovstiev sveta v roku 2000 z Petrohradu, systém olympijského turnaja bol už vtedy daný. Najlepší slovenskí hráči z NHL sa tak nemohli zúčastniť v plnom počte hneď od začiatku.
Naši súperi – Nemecko, Lotyšsko a Rakúsko – však pred hrami vyzerali viac než hrateľne. Najmä keď už neplatilo pravidlo z Nagana, že v zápase mohli nastúpiť len dvaja z NHL. Kanadskoamerické kluby však hráčov púšťali veľmi neochotne, vo väčšine prípadov len na jeden zápas. Prišli do Salt Lake City, odohrali zápas a na otočku sa vracali do svojich klubov.
Prečítajte si aj: Slovensko dokázalo, ako sa hokejový svet kruto mýlil
Pálffy nadával, Slovákov ničila chrípka. Ako sa rodilo olympijské fiasko
Žigmund Pálffy sa pripojil k tímu už pred prvý zápasom s Nemeckom, no povolenia od Los Angeles Kings mal len na druhý zápas s Lotyšskom. A tak sa síce obliekol do výstroja, rozcvičoval sa, ale súpera mal len zastrašiť a do zápasu nenastúpiť.
Slovákom však zápas nevyšiel. Hneď na začiatku druhej tretiny sme inkasovali počas našej presilovky. Tréneri v zúfalstve stavali Pálffyho aspoň na presilovky, ale naši nestrelili Nemcom ani gól. A Žigo sa musel vrátiť späť do klubu.
Lotyšov sme museli bezpodmienečne poraziť a začali sme hneď gólom v 11. sekunde. Naši hokejisti však nemali čas poriadne sa zohrať, navyše sa hralo na širokom klzisku, čo hráčom z NHL tiež nepomohlo. A hoci sme viedli 6:3, nakoniec sme len remizovali a olympiáda pre nás skončila.
Zľava obranca Dušan Milo, útočníci Richard Šechný a Jaroslav Török. Snímka: TASR/P. Neubauer
S Rakúskom už dohrávalo len torzo mužstva, keď na súpiske zostali už len dve päťky. V takej zostave sa hrá ťažko aj s našimi západnými susedmi a tak prišla ďalšia prehra. Až v poslednom zápase bolo Slovensko v plnej sile. Bohužiaľ, s Francúzskom sme hrali len o 13. miesto. Hokejista však nenechali nič na náhodu a hrali naplno. Výhra 7:1 a najmä unikátny gól z hokejky Mariána Hossu však boli pre náročných slovenských fanúšikov primálo.
Už tri mesiace po olympiáde sme však získali zlato na majstrovstvách sveta a keďže aj v ďalších rokoch sme sa úspechmi zaradil do svetovej špičky, MOV zmenil na ďalšie hry v Turíne systém turnaja a nás už žiadna kvalifikácia nečakala.
Postreh HN
Prehry tvoria víťazov
Do hokeja som sa zamiloval počas olympiády 1994. Odvtedy mi však slovenskí hokejisti nepripravili veľa radosti, na svetovú špičku stále nemali. Po svetovom striebre a následnej expanzii slovenských hokejistov do NHL som sa však na olympiádu v Salt Lake City nesmierne tešil a veril. Mal som tesne pred maturitou a od sledovania našich ma neodradili ani nočné časy ich zápasov. Kúpil som si dres národného mužstva, spravil zásoby a takto pripravený sadol k televízoru.
Dodnes si pamätám ako som v nedeľu po dvoch hodinách vstal a začal pozerať nešťastný zápas s Lotyšskom. Hneď po ňom som išiel do školy a našťastie sme nemali žiadnu písomku či skúšanie.
Olympiádu som dopozeral už len z „povinnosti“. A aj preto som si až s odstupom času všimol najdôležitejšiu vec. Napriek neúspechu, náš tím strašne túžil dokázať, že dokáže hrať špičkový hokej. Ukázali to v poslednom zápase s Francúzmi, ale po predchádzajúcich zápasoch to málokto vnímal. A tak paradoxne sa „vďaka“ tomuto olympijskému neúspechu zrodila naša zlatá generácia. V Göteborgu.
Zostava Slovenska v Salt Lake City: Brankári Obrancovia Útočníci Olympiáda v Salt Lake City - predturnaj: SLOVENSKO – NEMECKO 0:3 (0:0, 0:2, 0:1) |