18.04.2017, 00:00

Rázsochy boli najlepšou voľbou

Pri voľbe miesta novej univerzitnej nemocnice zavážila aj dobrá dostupnosť, povedal šéf projektového tímu novej UNB Jozef Dolinský.

Jozef Dolinský
Zdroj: Marek Kmeť

Keď sa povie nemocnica Rázsochy, každý si predstaví gigantický socialistický projekt. Avšak z urbanistického pohľadu je táto lokalita najlepšia. Je dokonca lepšia ako nemocnica na Boroch, ktorú plánuje postaviť súkromný investor, hovorí Dolinský.

Ministerská analýza ukázala, že najvýhodnejšie bude rozdelenie novej univerzitnej nemocnice na dve – Ružinova a Rázsoch. V minulosti sa neuvažovalo o tom, že nová nemocnice bude mať dve sídla? Aké sú výhody toho, že bude rozdvojená?

Variant dvoch sídiel má svoje za a proti, ale vzišiel ako kompromis a najlepšie možné riešenie z viacerých alternatív. Dve sídla budú napríklad logisticky lepšie dostupnejšie pre pacientov, budú sa tiež navzájom dopĺňať či zastupovať. Plánuje sa rozsiahla rekonštrukcia ružinovskej nemocnice. Vtedy môžu časť aktivít Ružinova prevziať Rázsochy, a naopak.

Nevzbudzuje budova Rázsoch v ľuďoch nedôveru?

Keď sa povie nemocnica Rázsochy, tak si každý predstaví gigantický socialistický projekt. Áno, je to pravda. Z urbanistického hľadiska je však táto lokalita najlepšia. Nachádza sa v prírodnom prostredí, takže pacienti majú ticho, výhľad. Je tam tiež veľmi dobrá dopravná situácia a je oveľa prístupnejšia ako napríklad východná časť Bratislavy. Tiež sú tam dobré podmienky na centralizáciu činností a rýchly transfer pacientov, lekárov či zariadenia. Ďalšou výhodou je, že sa na Rázsochách dajú veľmi jednoducho vybudovať jednoposteľové izby s vlastným sociálnym zariadením. Je to oveľa lepšia lokalita, ako napríklad nemocnica na Boroch, ktorú plánuje postaviť súkromný investor.

Sú tam však aj nevysporiadané zmluvy.

Je tam niekoľko nevysporiadaných pozemkov a sporov, ale tie nepredstavujú vážnejšie riziko. Nerád by som to bližšie špecifikoval. Mohlo by to totiž znížiť šance štátu na úspešnejšie vyrovnanie.

V roku 2014 sa však hovorilo, že univerzitná nemocnica by mala stáť na Patrónke.

Ukázalo sa, že by to bolo pre výstavbu novej nemocnice ekonomicky veľmi náročné. Prvým problémom je, že ide o takzvane stabilizované územie. To znamená, že v prípade, že by došlo k veľkým zmenám v projekte, by bolo nutné nové územné rozhodnutie. To môže trvať rádovo možno aj dva roky. Patrónka má tiež zásadný problém s dopravou a parkovaním. Pozemok ministerstvo zdravotníctva nedokáže získať bezplatne a cena je rádovo okolo 30 miliónov eur. Na základe týchto skutočností by bola Patrónka ekonomicky najnáročnejším variantom.

Prečo sa to neukázalo už skôr, ale o Patrónke ako mieste pre novú nemocnicu, sa rozprávalo dlhodobo?

Až po analýze uskutočniteľnosti a v priebehu súťažného dialógu sa ukázalo, že ministerstvo by muselo kúpiť areál na Patrónke a tá cena je privysoká. Tým pádom sa celý projekt stal de facto nerentabilný a neefektívny.

Nemocnica by sa mala dokončiť v roku 2022. Je tento termín podľa vás reálny?

Predpokladá sa, že nemocnica sa dokončí v roku 2022 a prevádzka sa začne v roku 2023. Avšak termín treba vnímať s triezvym pohľadom. Závisí to od toho, aký projekt vznikne na Rázsochách, či bude potrebné nové územné konanie, ako rýchlo budú prebiehať tendre, či sa napríklad budú neúspešní uchádzači odvolávať, a tým celý proces predlžovať. Čaká nás ešte veľa rôznych procesov, v ktorých musia kooperovať mnohé úrady a zainteresované strany. Roky 2022 – 2023 sú pri optimálnom scenári.

Môže projekt ovplyvniť aj výmena vlády? Za ten čas sa uskutočnia totiž ďalšie voľby...

Slovensko potrebuje jednu špičkovú univerzitnú nemocnicu novej generácie. Projekt je apolitický, akútnu potrebu novej nemocnice nespochybňuje žiadna z aktívnych politických strán. Preto som presvedčený, že projekt bude priechodný aj napriek zmene vlády.

Prečo sa to potom tak odďaľovalo? O novej univerzitnej nemocnici sa rozpráva už od 80. rokov. Vtedy začali vznikať prvé projekty. Nemali predchádzajúci ministri dostatočnú motiváciu?

Možno chýbal „drajv“, dynamika, akútna potreba či verejný tlak, aký je teraz. Veď pred 20 rokmi, v kontexte doby, boli predsa Antolská, Kramáre či Ružinov vnímané ako de facto „nové“, moderné nemocnice. Lenže dnes sú o 20 rokov staršie, opotrebovanejšie, v havarijných stavoch, na hranici životnosti, čo pociťuje na vlastnej koži každý pacient i lekár.

Pri novej univerzitnej nemocnici sa spomína hybridný model riadenia. Čo to znamená?

Nemocnicu bude vlastniť štát, ale určitý čas, prvé roky, bude pri jej riadení radiť súkromník. Využíva to, že štát dokáže projekt financovať. Od súkromného poradcu sa zase očakáva, že bude projekt riadiť efektívnejšie než štát. Tu chcem zdôrazniť, že súkromník bude skutočne plniť iba poradnú úlohu, novú univerzitnú nemocnicu bude riadiť vlastný štátny manažment.

Predpokladám, že to bude niekto zo zahraničia, kto má skúsenosti s podobným projektom

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.