16.02.2017, 00:00

Nemusí zvoniť, aby deti poslúchali

Strávili sme dopoludnie v Montessori základnej škole. Bez známok a domácich úloh.

Súkromná základná škola s materskou školou Marie Montessori
Zdroj: Peter Mayer

Predstavte si školu, kde hodiny netrvajú striktne 45 minút a kde dieťa bežne príde za učiteľom, že by si chcelo napísať písomku. Dnes budem tento svet pozorovať v jednej z mála alternatívnych škôl na Slovensku. Chcem vidieť, či je pravda, že na Montessori „základke“ sa deti učia z vlastnej iniciatívy bez toho, aby nad nimi niekto stál s ukazovadlom v ruke. Tieto deti si totiž počas dňa vyberajú, čo chcú robiť, samy.

„Ja chcem dnes odomknúť,“ prosí svoju mamu malý škôlkar pri vstupe do budovy. Dvere sa otvárajú na kartu. Hneď za nimi sú šatne a kaviarnička, ktorú prevádzkujú staršie deti. Niektorí rodičia pobehujú za svojimi ratolesťami len v ponožkách.


„Teraz sme zaviedli v škole pravidlo, že všetci sa budú vyzúvať a prezúvať, a kto nemá prezuvky, vyzuje sa do ponožiek. Mnohí rodičia to začali praktizovať,“ vysvetľuje riaditeľka Gabriela Cabanová s tým, že keď dieťa vidí, že jeho mama chodí naboso, ani ono určite nebude chodiť v topánkach. Je to príklad funkčného pravidla a spolupráce s rodičmi. Riaditeľka pozná všetky deti aj ich rodičov po mene a s každým, kto ide okolo, prehodí pár slov.

Prvé trojročie
Prídem do triedy, ticho si sadnem na stoličku v časti miestnosti, kde deti desiatujú, a pozerám sa, ako si sadajú spolu s učiteľkou na zem. Nasleduje časť dňa, ktorá sa volá elipsa. „Čo sa ti podarilo za posledné obdobie?“ pýta sa vyučujúca svojich zverencov – zmiešanej skupiny prvákov, druhákov a tretiakov. Desať detí sa potom rozpráva napríklad o tom, že majú rozpracované projekty o Vikingoch alebo surikate. Posedenie trvá asi dvadsať minút, počas ktorých učiteľka pokojným hlasom napomenie deti, ak jej alebo niektorému spolužiakovi skočia do reči. „Čo by ti pomohlo, aby si nevyrušoval?“ pýta sa. Deti sa rýchlo vynájdu.

Dvaja chlapci, ktorých sa napomenutie týkalo, si zalepia ústa lepiacou páskou. Učiteľka síce dvihne obočie, ale inak ju to nevyvedie z miery. „Všetci naši učitelia majú kurzy rešpektujúcej komunikácie, čo im dáva schopnosť reflektovať správanie detí rešpektujúcim spôsobom,“ vysvetľuje vedúci učiteľ Peter Rybanský. Deti tiež participujú na tvorbe pravidiel. Rybanský hovorí, že intervencia učiteľa by mala byť čo najmenšia, aby deti boli samy schopné dohodnúť sa a vyžadovať ich dodržiavanie.

Elipsa sa končí a deti sa rozpŕchnu. Niektoré si vyberajú pomôcky a učia sa násobilku, niektoré pracujú na referátoch, iné desiatujú. Učia sa v triede aj na chodbe. „My sme tu všetci všade. Keď učiteľ odíde z triedy, deti si to niekedy možno ani nevšimnú a pracujú ďalej,“ vysvetľuje riaditeľka. V miernom úžase ostávam, keď si jedno dievčatko vypýta test. V Montessori totiž nie je skúšanie strašiak, ale len jednoduché overenie si vlastných vedomostí. Známky deti nedostávajú.

Druhé trojročie
Jednou z najzaujímavejších vecí v tejto škole je vybavenie tried. V každej je napríklad kuchynka, ktorá je prispôsobená veku a výške detí. Už v škôlke sa totiž deti učia po sebe upratovať a pripraviť si jednoduché jedlá. Inak to nie je ani v druhom trojročí, kde sa práve vytvorili skupinky detí, ktoré sa venujú rôznym činnostiam. Jedno dievčatko si v kuchyni strúha mrkvu, chlapci sa vzadu pri stole rozprávajú o tom, že cukor je pre telo zlý, lebo sa v tele mení na tuk. Dievčatko oponuje, že prírodné cukry natoľko neškodia.

Triedy sa skladajú väčšinou z troch miestností. V ateliéri kombinovanom s laboratóriom však teraz nikto nesedí. Deti využívajú dve zvyšné miestnosti, ktoré sú vybavené policami a skrinkami s pomôckami a hrami, rozdelenými podľa predmetov. V jednej polici sú pomôcky na nemčinu, v inom kúte je matematika alebo hudobné nástroje. Na nástenke visí výzva, aby deti skúsili týždeň neprodukovať odpad.

Tretie trojročie
V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma trojročiami vidno v triede pre najstaršie deti rozdiely. Väčšina z nich nie je roztrúsená po škole, ale sedí za veľkým spoločným stolom a učí sa. Pomôcok je tu pomenej, nahradili ich počítače. Niektoré deti na nich pozerajú film, iné pracujú na svojich projektoch. Na stenu si pripli zoznam tém, ktoré majú v jednotlivých dňoch prezentovať. V rozpise pritom figuruje komunizmus, genocída, práva utečencov aj rodová rovnosť – veci, o ktorých sa do hĺbky nediskutuje na všetkých školách bežne. Okrem získavania nových poznatkov však majú najstarší aj iné pridané povinnosti. Škola kladie napríklad veľký dôraz na to, aby si deti vedeli striedať služby pri upratovaní triedy a v kaviarni, ktorá je hneď pri vchode.

Vzdelávací program Marie Montessori
Hlavnou myšlienkou je podpora dieťaťa v jeho prirodzenom vývine, v tom, aby sa naučilo žiť slobodne a zodpovedne v mieri. Významnú úlohu majú špeciálne didaktické pomôcky, vzťah medzi žiakom a učiteľom je založený na spoločnom učení a spolupráci. Deti si môžu vybrať materiály a pracovné miesto, učia sa vo vekovo zmiešaných skupinách – takzvaných trojročiach, kde sú spolu v jednej skupine prváci, druháci a tretiaci, v ďalšom trojročí štvrtáci až šiestaci a v poslednom najstaršie deti.

Montessori na Slovensku
Súkromná základná škola s materskou školou Marie Montessori na Borinskej 23 sa nachádza v bratislavskom Lamači. Na Slovensku je to zatiaľ jediná Montessori škola, ktorá poskytuje aj základné vzdelanie. Navštevuje ju sto detí, ďalších 75 chodí do škôlky. A vzdeláva ich 34 učiteľov.

Rozhovor
Niektoré deti si vyberajú zo sto možností, iné len z dvoch

Gabriela Cabanová je v škole riaditeľkou a Peter Rybanský je vedúcim učiteľom. Obaja opisujú, ako si „ich“ deti musia samy vybaviť exkur

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.