Nový rokovací poriadok sa ukazuje bezzubý. Predsedajúca parlamentu za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová v utorok použila nové ustanovenie proti poslancom extrémistickej ĽSNS a za odznaky s logom strany ich vykázala zo sály. Keďže neuposlúchli, nasledovalo krátke prerušenie schôdze. Kotlebovcov však z lavíc nikto nedostal. Podobných incidentov môže pribúdať.
Šéf hnutia OĽaNO-Nova už teraz avizuje, že niektoré ustanovenia odmietne rešpektovať. „Budem využívať svoje právo a keď ma na základe toho niekto bude chcieť vykázať zo sály, určite ma odtiaľ nedostane,“ hovorí Matovič. Odvoláva sa na Ústavu ako nadradený zákon, ktorý mu podľa neho zaručuje slobodu vyjadrovania slovom, písmom alebo obrazom. Nepovažuje to za obštrukciu a vinu hádže na predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý bol iniciátorom novely rokovacieho poriadku.
Správny krok
Väčšina oslovených poslancov však schvaľuje Nicholsonovej krok a neobáva sa, že by mohol viesť k situácii, že poslanci začnú využívať každú drobnosť proti svojim kolegom. „Poslanci prezentovali svoju xenofóbnu stranu a v rokovacom priestore je takáto prezentácia neprípustná,“ vysvetľuje podpredseda parlamentu za Most-Híd Andrej Hrnčiar.
Obavy však má Nicholsonovej stranícky kolega Martin Klus, podľa ktorého môžu takéto kroky viesť k odvádzaniu pozornosti od dôležitejších vecí. Poukazuje na Matoviče transparenty. „Teraz tu máme ešte väčšie malichernosti ako odznačiky alebo perá. Takže ak niekto bude chcieť obmedzovať rokovania parlamentu, toto je najlepší spôsob,“ myslí si Klus.
Koncom júna napríklad prerušil šéf parlamentu Danko mimoriadne rokovanie parlamentu k odvolávaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka, keď Matovič v pléne roztiahol rozmerný transparent s fotografiou Ladislava Bašternáka, ktorý je podozrivý z podvodov na DPH.
Strážnici nebudú
Utorňajšia schôdza ukázala, že ak predsedajúci vyzve poslancov, aby opustili plénum, nemá reálnu moc ich odtiaľ dostať. Kotlebovci síce formálne dostali neospravedlnenú absenciu, no v sále sedeli. Ani Matovič sa nechystá dodržať prípadnú vyzvú na to, aby opustil rokovaciu sálu, ak k tomu bude na základe porušenia jedného z nových nariadení vyzvaný.
V čase tvorenia sa aj pre takéto prípady skloňovalo možné zavedenie takzvanej parlamentnej stráže, čiže zriadencov, ktorí by boli schopní vynútiť nápravu. Do novely sa to napokon nedostalo. Poslanci ani dnes nie sú jednotní v názore, či by takýchto strážnikov mal slovenský parlament mať alebo nie. Juraj Blanár zo Smeru si nemyslí, že je takáto služba v súčasnosti potrebná. Do budúcnosti však nevylučuje zmenu. „Pokiaľ aplikačná prax ukáže, že to bude nevyhnutné, tak v bude nutné pristúpiť aj k tomuto,“ hovorí Blanár.
V minulosti však špekulácie o stráži vyvolali pomerne veľký rozruch. Poukazuje na to aj Hrnčiar. „Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby súčasná koalícia navrhovala zavedenie parlamentnej stráže. Myslím si, že ešte nedozrel čas na to, aby sme niečo takéto zaviedli,“ dodáva Hrnčiar.
Poslanec môže prísť o celý plat
Nový rokovací poriadok parlamentu zakazuje poslancom okrem iného propagáciu politickej strany, používanie audiovizuálnych pomôcok počas vystúpení, ale aj využívať v pléne počas rokovania mobily či vnášať do sály jedlo. Ak to poslanec poruší, bude napomenutý predsedajúcim schôdze a pokiaľ nedôjde k náprave, zapíše sa mu neospravedlnená absencia na rokovaní. Za dve takéto neúčasti v jednom mesiaci príde o polovicu platu. Za štyri a viac dní mu hrozí strata celého mesačného platu aj s paušálnymi náhradami.