Zmrazovanie peňazí pre politikov bude v januári opäť témou v parlamente. Tentoraz však nebude v hľadáčiku poslancov ich plat, ale príspevky pre politické subjekty. Návrh na jeho zmrazenie predloží strana OĽaNO-Nova. „Ako sa podarilo zmraziť platy poslancov, tak sa pozabudlo na politické strany. Predkladáme návrh, aby bol príspevok zmrazený na úrovni tohto roka,“ hovorí predseda hnutia Igor Matovič. Ak bude úspešný, stranám by sa pri najbližších parlamentných voľbách vyrátaval príspevok podľa priemernej mzdy z roku 2015, ktorá bola na úrovni 883 eur.
Výška príspevku sa pravidelne zvyšuje, keďže je naviazaná na priemernú mzdu v roku, ktorý predchádza parlamentným voľbám. V prípade, že sa mandát súčasného parlamentu neskončí predčasne, štát celkovo vyplatí stranám viac ako 58 miliónov eur. Na rozdiel od straníckeho príspevku, sa poslanecké platy nezvyšujú už od roku 2009. Ak by poslanci v rovnakom čase zmrazili aj štátny príspevok pre strany, tie by dostali v tomto volebnom období len 31 miliónov, za predpokladu, že východiskom by boli údaje z roku 2006.
Financovanie nie je témou
Analytici považujú Matovičov návrh skôr za populizmus. „Treba povedať, že je to návrh, ktorý nejde proti verejnej mienke a môže sa jej zapáčiť,“ vysvetľuje politológ Tomáš Koziak. Politológ Radoslav Štefančík upozorňuje, že ak dôjde k zmrazeniu, môže to spôsobiť problém. Príspevok by totiž neskôr vyskočil výraznejšie, než je to pri priebežnom zvyšovaní. To by bolo politicky nepopulárne.
Matovič bude podporu pre svoj návrh zrejme hľadať dosť ťažko. Už teraz sa mu otáča chrbtom aj najbližší parlamentný spojenec – SaS. „Považujeme to za príliš populistické a nechceme sa toho zúčastňovať,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Jeho strana nepodporila ani zmrazovanie platov poslancov. Kollárovci odkázali, že takýmto návrhom sa v súčasnosti nezaoberajú. Jasnú podporu Matovičovi vyjadrili len kotlebovci. Tvrdia, že za takýto návrh sú ochotní zahlasovať.
Koalícia Matovičov návrh zrejme už tradične nepodporí a mechanizmus financovania sa tiež meniť nechystá. „Táto otázka nie je témou, o ktorej sa diskutuje v parlamente,“ odkázala hovorkyňa strany Most-Híd Františka Dušíková s tým, že v minulom volebnom období sa menil zákon o politických stranách, pričom sa podarilo dosiahnuť široký konsenzus aj pri otázke financovania strán.
Ako v Nemecku
Politológ Štefančík poukazuje na to, že zmrazenie nič nevyrieši. Ako príklad financovania spomína Nemecko: „V Nemecku tiež existuje systém štátom dotovaných strán, ale je stanovená horná hranica. Celková výška je odvodená od výšky získaných prostriedkov zo súkromných zdrojov.“
Slovenskí politici však považujú súčasné nastavenie financovania za dobré. Štedrý príspevok od štátu im umožňuje nezávislé fungovanie, myslí si Sulík. Podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru Martina Glváča zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. K nemeckému modelu sú obaja skeptickí. „Vymyslím si, že v roku 2007 by som dal ako živnostník Smeru príspevok a hoci by som neskôr vyhral aj v najtransparentnejšej súťaži, budete tvrdiť, že to je preto, lebo v roku 2007 som dal Smeru tisíc eur,“ argumentuje Glváč.
