07.10.2016, 00:00

Budúcim učiteľom chýba najmä prax

Rezort školstva povinné percento praxe neurčuje. Za katedru sa študenti učiteľstva posadia až v zamestnaní.

Učiteľ, žiaci, škola
Zdroj: Peter Mayer

Na Slovensku počúvame legendy o zlej pripravenosti študentov učiteľstva, ktorí vlastne ani nie sú schopní učiť. Problémom je málo praxe. Vedia o tom mnohé vysoké školy aj samotní študenti. Kde však systém zlyháva a prečo vlastne budúci učitelia nepraxujú viac ešte predtým, ako sa postavia naostro pred tabuľu?

Na začiatok trocha štatistiky. Slovensko má sedem pedagogických fakúlt a ďalších 22 prírodovedeckých, filozofických a iných fakúlt, kde sa dá učiteľstvo študovať v asi tisícke kombinácií. Na porovnanie: vo Fínsku, ktoré má zhruba toľko obyvateľov ako Slovensko, je týchto univerzít len osem. Fíni totiž pochopili, že nedokážu zabezpečiť kvalitu na vyššom počte škôl. „Na Slovensku ich vzniklo priveľa, pretože sa ľahko zakladajú a sú výhodné z finančného hľadiska. Nie je problém zohnať učiteľov, stačí nenáročné vybavenie a študenti majú o ne záujem, lebo tieto fakulty majú povesť tých menej náročných,“ hovorí odborník na školstvo Vladimír Burjan. Množstvo škôl pre učiteľov preto treba znížiť. Školy však majú autonómiu a ministerstvo ich počet ovplyvňovať neplánuje.

Prestížne cvičiská
Keďže je na Slovensku pedagogických škôl priveľa, nevedia, kam umiestniť študentov na prax. Kým Fíni vymysleli, že každá učiteľská fakulta bude mať pridruženú jednu či dve „cvičné školy“, na Slovensku je s takýmito cvičiskami problém. Ministerstvo ich počty nijako neeviduje, každá fakulta si ich rieši sama. Rezort systém cvičných škôl podporuje na základe rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu. Dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity René Bílik opísal tieto podmienky ako finančne ponižujúce a potvrdil, že pretlačiť študentov na prax na základné a stredné školy je kvôli tomu ťažké. V zmysle ministerskej metodiky poskytuje fakulta škole príspevok na jednu hodinu rozboru práce študenta na vyučovaní najviac 8,66 eura, z toho je pre učiteľa určených osem eur. Zvyšných 66 centov ide pre školu na materiálne zabezpečenie praxe.

Pritom vo Fínsku majú takéto cvičiská povesť elitných škôl, kde si budúci pedagógovia majú možnosť vyskúšať dostatok praxe a aj vyučovanie s pomocou vysokoškolských didaktikov a cvičných učiteľov. V krajine ich majú dvanásť.

Boduje prvý stupeň
Na Slovensku sa však stáva to, že ak študenti nemajú kde praxovať, praxujú málo. Ukazuje to aj štúdia profesorky Beaty Kosovej z Univerzity Mateja Bela, ktorá odhadla, že podiel praxe budúceho pedagóga z celého štúdia je len päť až osem percent. V zahraničí je to 20 až 40 percent. „Najviac druhov praxe je v programoch pre primárne vzdelávanie, na niektorých fakultách je podiel praxe 15 percent, 140 dní, a z nich polovicu študent sám učí,“ píše Kosová.

Najlepšie sú teda na tom učiteľské programy pre prvý stupeň. Pri nich je zároveň najväčšia pravdepodobnosť, že študenti si tieto odbory vybrali cielene, a nie ako poistku v prípade, že ich iná, „lepšia“ škola neprijme.

Kosová mapovala podiel praxe pred štyrmi rokmi. Odvtedy študenti praxujú o trochu viac, no podľa odborníkov to stále nie je dosť. Lepšie sú na tom pedagogické školy, priemer zas ťahajú dole fakulty, ktoré nie sú primárne učiteľské a ktorých je na Slovensku viac ako tých pedagogických.

Rezort školstva pritom povinný podiel praxe neurčuje. Burjan hovorí, že ministerstvo by mohlo predpísať minimálne percento pre všetkých učiteľov, ktorí chcú učiť na základných a stredných školách. Keby mali menej praxe, boli by nezamestnateľní. Analýzu toho, ako situáciu vyriešiť, má ministerstvo už niekoľko rokov. Minimálny podiel povinnej praxe je v nej určený na 20 percent času štúdia a súčasťou projektu boli aj legislatívne požiadavky na vytvorenie siete cvičných škôl.

„Aby to však fungovalo, museli by mať fakulty na realizáciu pedagogickej praxe dostatok peňazí. Ak chcú posielať svojich študentov na prax do základných či stredných škôl, musia im to zaplatiť. V plate učiteľa základnej školy totiž nie je zahrnuté, že sa bude venovať vysokoškolákom,“ dodal Vladimír Burjan. Dôležitým krokom je podľa Bronislavy Kasáčovej z Univerzity Mateja Bela aj to, aby cvičné školy mohli byť súčasťou vysokej školy alebo aspoň samosprávnou právnickou osobou založenou vysokou školou.

Posledný ročník
Kasáčová pripomína, že poslednú ranu učiteľstvu zasadilo rozdelenie na bakalárske a magisterské štúdium. „Z hľadiska profesijnej orientácie nemá pragmatický význam, pretože bakalár – absolvent nie je učiteľom, nie je a nemôže byť ani asistentom učiteľa,“ hovorí. Bežným javom v školách je potom nahustenie praxe na magisterskom stupni a teoretický bakalársky.

Zo situácie nie sú nadšení ani samotní študenti. „Prax sme mali v bakalárskom ročníku dvakrát, ale to boli len náčuvy, čiže sme nevyučovali a len sme do hárkov zapisovali, čo vidíme, ako sa správa učiteľ, ako reagujú žiaci,“ hovorí študentka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Tatiana Remišová. Doplnila, že na magisterskom stupni majú študenti dve praxe. Opäť sú to však náčuvy, k reálnemu učeniu sa študenti dostanú až v poslednom ročníku, čo je podľa nej trocha stresujúce, lebo budúci učitelia zistia vlastne až na konci štúdia, či na to majú a či ich to baví. „Veľa študentov je po praxi znechutených, pretože to nešlo podľa ich predstáv, ale už nemajú možnosť na opravu, vylepšenie,“ uzavrela.

Podiel praxe v zahraničí
nad 20 percent: Fínsko, Švédsko
nad 25 percent: Holandsko, Francúzsko, Írsko
nad 30 percent: Dánsko, Island, Belgicko, Rakúsko, Portugalsko
nad 40 percent: Nórsko

Anketa
Plánujete meniť podiel praxe na vyučovaní?
Odpovedajú predstavitelia siedmich pedagogických fakúlt na Slovensku.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Jana Duchovičová, prodekanka pre vzdelávanie Pedagogickej fakulty UKF
Rozsah pedagogických praxí sme v študijných plánoch učiteľských študijných programov pri poslednej akreditácii v roku 2015 znásobili, no radi by sme ho ešte zvýšili. Optimálny by bol podľa môjho názoru rozsah 20 percent a zvýšenie by sa malo priamo týkať práve rozšírenia počtu hodín praxe, teda počtu hodín v prostredí škôl a školských zariadení.

Podiel praxe: 10 až 15 percent v závislosti od stupňa vzdelávania.

Katolícka univerzita
František Trstenský, prorektor pre zahraničné vzťahy
Požiadavka zvyšovania podielu praxe je naviazaná okrem finančných prostriedkov aj na skvalitňovanie odborových didaktík jednotlivých vyučovacích predmetov. Z hľadiska reakcií a potrieb regionálneho školstva vnímame ako potrebné klásť dôraz na pedagogické praxe, a aj kvôli tomu sme sa zapojili do národného projektu, ktorého nosným cieľom je skvalitňovanie praktickej prípravy budúcich učiteľov.

Podiel praxe: Praktická príprava budúcich učiteľov tvorí približne štvrtinu celkovej hodinovej záťaže študenta magisterského štúdia.

Univerzita J. Selyeho
Kinga Horváth, dekanka Pedagogickej fakulty
Podiel pedagogickej praxe na vyučovaní sa zvýšil študentom bakalárskeho štúdia študijného odboru predškolská a elementárna pedagogika o 20 hodín, a to konkrétne o hospitačnú pedagogickú prax v školskom klube detí. Študentom ostatných študijných programov na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia sa formy a spôsob organizácie a realizácie pedagogickej praxe v podstate nezmenil.

Podiel praxe: Predškolská pedagogika – 6 percent na bakalárskom stupni a 13 percent na magisterskom. Učiteľstvo akademických predmetov a učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov – 12 percent na bakalárskom a 18 percent na magisterskom.

Univerzita Mateja Bela
Bronislava Kasáčová, prodekanka pre pedagogickú činnosť
Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici bola v rokoch 2011 – 2012 a v roku 2015 koordinátorom projektov ministerstva školstva, ktoré mali navrhnúť optimálne modely na posilnenie praktickej prípravy budúcich učiteľov. Avšak, dodnes neboli navrhované zmeny schválené a akceptované.

Podiel praxe: Pedagogická prax (náčuvová, hospitačná, asistenčná, výučbová priebežná a výučbová súvislá) tvorí v učiteľských študijných programoch (v závislosti od typu a stupňa štúdia) 20 – 30 percent záťaže študenta.

Prešovská univerzita
Renáta Bernátová, prodekanka pre vzdelávanie na Pedagogickej fakulte
Začlenenie pedagogických praxí do odporúčaných študijných plánov jednotlivých študijných programov odráža súčasné reálne možnosti na realizáciu pedagogických praxí na cvičných školách.

Podiel praxe: Predškolská a elementárna pedagogika – 13,6 percenta na bakalárskom stupni, v nadväzujúcom magisterskom 13,2 percenta.

Trnavská univerzita
René Bílik, dekan Pedagogickej fakulty
Aktuálne čísla sú platné pre študijné odbory a študijné programy, na poskytovanie ktorých získala naša fakulta práva na základe nedávno skončenej komplexnej akreditácie. Začnú sa realizovať od septembra tohto roka. Neplánujeme ich teda meniť, naopak, sú výsledkom prípravy novej podoby našich študijných programov, ktoré sme predložili ako súčasť žiadosti o akreditáciu našej vysokej školy.

Podiel praxe: V bakalárskych programoch 6 percent, v magisterských 20 percent.

Univerzita Komenského v Bratislave
Alica Vančová, dekanka Pedagogickej fakulty
Závisí to od viacerých faktorov, jednak od toho, ako budú zaradenie praxí predpisovať opisy študijných odborov záväzné pre akreditáciu, kde bolo avizované, že by sa mali meniť. Jednak od ďalších podmienok, napríklad aj od financovania praxových škôl a cvičných učiteľov. Je možná aj zásadná reforma celého systému praxí, ale táto otázka je v kompetencii rezortného ministerstva. V každom prípade budeme robiť všetko pre to, aby sa percento praxe v porovnaní so súčasným stavom do budúcnosti neznížilo.

Podiel praxe: Na bakalárskom stupni je to od 10 do 25 percent a na magisterskom stupni od 14 do 32 percent.

Infografika
Zdroj: HN

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.