V kľúčových inštitúciách Európskej únie, ktorými sú Európska komisia, Európsky parlament a Rada Európskej únie, sa hlasuje odlišným spôsobom a Slovensko v nich má rozličné zastúpenie. Niekde má rovnaký vplyv na hlasovanie ako iné štáty, inde však z hľadiska počtu hlasov, ktorými disponuje, veľký vplyv na rozhodovanie nemá.

Európska komisia v drvivej väčšine prípadov navrhuje zákony, o ktorých potom hlasuje Európsky parlament a Rada EÚ. Je tvorená 28 eurokomisármi, ktorí sa však po zvolení do funkcie vzdávajú formálnej príslušnosti k svojmu štátu na poli Európskej únie. Ak o ňom hovoria, používajú formulku „krajina, ktorú poznám najlepšie“. Tu teda platí princíp jeden „štát“, jeden hlas a de facto má Slovensko voči iným krajinám rovnakú pozíciu. Pritom platí, že na prijatie návrhu zákona musí byť prítomných 15 eurokomisárov, na prijatie rozhodnutia je potom taktiež potrebných 15 hlasov. Následne sú za prijatie rozhodnutia zodpovední všetci eurokomisári spolu.

Rada EÚ je jednou z inštitúcií, ktoré o návrhu zákonov od Európskej komisie hlasujú. Je riadená predsedníctvom, ktoré rotuje po pol roku medzi členskými štátmi. Týchto šesť mesiacov patrí prvýkrát v histórii práve Slovensku, na váhu hlasovania to však formálny vplyv nemá. Slovensko má však vplyv na to, o čom sa vlastne bude hlasovať, keďže predsedajúca krajina si nastavuje agendu sama podľa toho, ktorým témam sa chce počas nasledujúceho polroka venovať. V rámci hlasovaní sa ministri riadia rôznymi druhmi väčšín podľa toho, o aký návrh zákona tematicky ide. Slovensko, rovnako ako každý iný štát, môže napríklad prijatie zákona blokovať, ak ide o takzvanú jednomyseľnosť. V nej sa musia zhodnúť všetky štáty, a ak sa jeden rozhodne hlasovať proti, návrh zákona neprejde.

Druhou inštitúciou je Európsky parlament, kde sa pozícia štátov už mení. Z celkovo 751 je slovenských poslancov len 13, preto sa zaraďuje k najmenej zastúpeným krajinám a miera vplyvu tu preto klesá. Množstvo poslancov závisí od počtu obyvateľov. Zároveň je však táto inštitúcia „najdemokratickejším“ orgánom Únie, keďže na jej zloženie majú vplyv občania členských štátov. Najviac poslancov má Nemecko.