Po lete sa učitelia konečne dočkajú. Štát prikývol na zvýšenie ich miezd. Od septembra nadobudne účinnosť aj novela týkajúca sa záchrany málotriedok či konca obchodovania s emisiami.
Vyššie platy pre učiteľov
Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme
Začiatkom nového školského roka sa učiteľom zvyšujú platy. Doslova si vybojovali šesťpercentné zvýšenie miezd. Predkladaným návrhom zákona vláda plní dva zo svojich záväzkov podľa programového vyhlásenia na roky 2016 až 2020. V ňom vláda sľubuje, že urobí také legislatívne kroky, aby sa platová tarifa pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. septembra a následne od 1. januára 2018 zvýšila každoročne priemerne o šesť percent.
Zmeny sa týkajú aj učiteľov vysokých škôl. Tí doposiaľ neboli odmeňovaní samostatne. Novela zákona preto zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. Aj im porastú platy o šesť percent od septembra a následne každoročne od januára 2018. Slovenská komora učiteľov, Iniciatíva slovenských učiteľov a Iniciatíva vysokoškolských učiteľov vládu žiadali, aby legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve už od začiatku tohto roka, a to o 140 eur. Od 1. januára 2017 následne žiadali o ďalšie zvýšenie o 90 eur. Viacerí učitelia materských, základných a stredných škôl vstúpili preto v januári do štrajku. Vo februári sa k nim pridali aj vysokoškolskí učitelia.
Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by malo v tomto roku stáť 32,5 milióna eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 milióna eur obce a viac ako 330 000 eur samosprávne kraje. Samotnú novelu vláda schválila expresne v skrátenom legislatívnom konaní ešte v máji.
Záchrana málotriedok
Školský zákon
Ďalšia novela školského zákona má zabezpečiť, aby nezanikli málotriedky, ktoré nespĺňajú novozavedenú podmienku povinných minimálnych počtov žiakov v triedach.
Ustanovenie o najnižšom počte žiakov v triede základnej školy sa tak nebude vzťahovať na triedy základných škôl zriadené len s ročníkmi prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa nebudú uplatňovať v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa ministerstva školstva bolo totiž potenciálne ohrozených 60 málotriedok. Ministerstvo školstva zastáva názor, že zrušením málotriedok by sa síce ušetrilo 12 miliónov eur z 1,5-miliardového rozpočtu, ale sociálne, kultúrne a spoločenské následky tohto zániku by mohli byť podstatne vyššie.
Na Slovensku existuje 642 základných škôl, zriadených len s ročníkmi prvého stupňa. Tie poskytujú výchovu a vzdelávanie takmer 22-tisíc žiakom v 1 635 triedach.
Určovanie najnižšieho počtu žiakov v triedach na prvom stupni základných škôl navyše mohlo viesť k zníženiu dostupnosti primárneho vzdelania v okolí obce s menším počtom obyvateľov. Problematickým sa javila aj dostupnosť vzdelania v materinskom jazyku na územiach s kvalifikovaným podielom príslušníkov národnostných menšín.
S oxidmi už obchodovať nebudeme
Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami
Novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami pochádza z dielne ministerstva životného prostredia. I keď bola prijatá ešte v roku 2014, účinnosť nadobúda v niektorých častiach až v septembri tohto roku. Podľa nej sa menia ustanovenia, ktoré sa ukázali ako problémové. Po letných prázdninách budú vypustené časti týkajúce sa obchodovania s emisiami oxidu siričitého a oxidu dusíka. Slovensko s týmito znečisťujúcimi látkami už obchodovať nebude. Podľa ministerstva životného prostredia bol systém obchodovania s emisiami oxidu siričitého a oxidu dusíka formálny a spôsoboval administratívnu záťaž. V zákone zostane obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Cieľom novely je zjednodušiť právnu úpravu schémy obchodovania, zefektívniť jej aplikovateľnosť a transponovať ustanovenia európskej smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Systém obchodovania s emisiami oxidu siričitého a oxidu dusíka sa uplatňuje už od roku 2002. Hlavným dôvodom jeho zavedenia bolo vytvoriť nástroj na obmedzovanie emisií znečisťujúcich látok, pre ktoré sú ustanovené národné emisné stropy. Prvé emisné stropy, ktoré členské štáty Európskej únie nesmeli prekročiť, boli stanovené na rok 2010.
Aktivácia elektronických schránok je už povinná
Tomáš Zahradník
advokát v kancelárii AK ZAHRADNIK & Spol.
Elektronické schránky sú bezodplatné a slúžia na elektronickú komunikáciu občanov a podnikateľov so štátom. Ich cieľom je zefektívnenie a zrýchlenie komunikácie s verejnou správou.
Od 1. augusta však nastala zmena a ich aktivácia je už povinná. Novinka sa týka iba právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek so sídlom na Slovensku, ktorým táto povinnosť vzniká podľa zákona o e-Governmente. V praxi to znamená, že od augusta môžu byť firmám do elektronických schránok doručované úradné rozhodnutia v elektronickej forme. Proces aktivácie elektronických schránok právnických osôb prebehne v rámci prechodného obdobia, ktoré sa končí 1. januára 2017, kedy sa automaticky aktivujú všetky schránky a orgány verejnej moci budú do nich doručovať úradné rozhodnutia, ktoré budú mať rovnaký právny účinok, akoby boli doručené v listinnej podobe.
Zo strany štátu ide o posunutie termínu aktivácie, ktorá sa mala automaticky spustiť od tohto augusta, avšak úrad vlády vydal usmernenie, ktorým došlo k fázovaniu aktivácie elektronických schránok tak, že tento proces sa síce začal od augusta, ale dokončí sa buď prvým otvorením schránky užívateľom, alebo uplynutím času automaticky od nového roka. Zostáva otázne, či zvolený spôsob posunu termínu aktivácie elektronických schránok iba usmernením vlády je v súlade so zákonnými postupmi a či má oporu v právnej úprave. Zatiaľ je však realitou.
Povinná aktivácia elektronických schránok na doručovanie priamo nevynucuje povinnosť právnickej osoby komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej moci. Aktivácia len umožňuje do schránky doručovať úradné rozhodnutie, a to aj v prípade, že by podanie orgánu verejnej moci bolo začaté v listinnej forme.
Ak v prechodnom období, to znamená od 1. augusta 2016 do 1. januára 2017, nedokončíte proces aktivácie prvým prihlásením do elektronickej schránky, schránka by mala byť neaktívna a nemalo by byť do nej možné doručovať elektronické dokumenty. To sa zmení počnúc novým rokom, kedy sa automaticky dokončí proces aktivácie schránok, ktoré ešte aktivované neboli, a orgány verejnej moci budú do nich doručovať elektronické dokumenty. V prípade, ak v prechodnom období dokončíte proces aktivácie schránky prvým prihlásením, budú orgány verejnej moci môcť doručovať elektronické dokumenty už od tohto momentu.
Do elektronickej schránky právnickej osoby sa bude doručovať dvomi spôsobmi, a to doručovaním do vlastných rúk a obyčajným doručovaním. V prípade, ak sa elektronická správa nedoručuje do vlastných rúk, bude sa považovať za doručenú dňom nasledujúcim po jej uložení do elektronickej schránky. Doručením do vlastných rúk sa doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa zákona o e-Governmente z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentmi v listinnej podobe, ktoré by sa inak doručovali do vlastných rúk. Doručením do vlastných rúk sa rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi elektronickej správy. Správa sa pri doručení do vlastných rúk bude považovať za doručenú potvrdením elektronickej doručenky, a to v deň a v čase, ktorý je v nej uvedený, alebo márnym uplynutím úložnej 15-dňovej lehoty (takzvaná fikcia doručenia) odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej správy do elektronickej schránky. Ak sa správa doručuje bez fikcie doručenia, po uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty sa správa považuje za nedoručenú. Pri doručovaní do vlastných rúk sa obsah elektronickej správy zobrazí až po potvrdení doručenej správy, prostredníctvom doručenky.