Európska únia potrebuje na svoje fungovanie množstvo inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. V prípade, že niektorá z nich pochybí, nájde každý občan členského štátu Únie pomoc u európskeho ombudsmana. Jeho funkciu zastáva od roku 2013 Emily O'Reilly z Írska a jej úrad sídli v Štrasburgu. Rieši sťažnosti občanov, podnikov aj ľudí, ktorí v Únii sídlia.

Dokáže vyriešiť nespravodlivosť, diskrimináciu, zneužitie právomoci, omeškanie a rôzne chyby v administratíve únijných orgánov. Nemôže však zasahovať do vnútroštátnych záležitostí, nefunguje ani ako nadriadená pre národných ombudsmanov. Jediný európsky úrad, ktorý ombudsman nemôže kontrolovať, je Súdny dvor Európskej únie. Možnosť podať sťažnosť ombudsmanovi považujú európski občania za tretiu najdôležitejšiu funkciu celej Únie.

Orgán bol založený Maastrichtskou zmluvou v roku 1992 a prvý ombudsman bol Európskym parlamentom zvolený v roku 1995. Jeho volebné obdobie je päť rokov a môže byť obnovené. Žiadosť na prešetrenie postupu inštitúcie môže byť podaná cez internet alebo poštou. Problém sa žiadateľa nemusí týkať priamo, žiadosť však musí podať do dvoch rokov od vzniknú problému a až po tom, ako sa s vecou obrátil na inštitúciu, ktorá chybu urobila.

Tá nie je povinná s rozhodnutím ombudsmana súhlasiť, až v 90 percentách prípadoch tak však urobí. V poslednom roku úrad spracoval viac ako dvetisíc sťažností, z ktorých polovica smerovala na Európsku komisiu. Zo Slovenska pochádzalo 25 sťažností, na vyšetrovanie ich bolo posunutých päť.

Priemerná dĺžka vyšetrovania predstavovala desať mesiacov. Najčastejšie sa vyšetrovanie týkalo inštitúcií, ktoré odmietli dať prístup k informáciám, a chýb v administratívnom postupe. Väčšina vecí, s ktorými sa ľudia na ombudsmana obrátili, však presahovala jeho kompetencie. Preto poskytuje na svojich internetových stránkach interaktívnu príručku, ktorá dá žiadateľovi vedieť, na ktorý kontrolný orgán sa má obrátiť, aby mu bola poskytnutá pomoc.