Rôzne strany, rôzne legislatívne návrhy. Problém nastáva vtedy, keď sú protichodné. A ešte väčší, keď tie strany sedia v jednej koalícii. Ondrej Dostál zvolený za SaS by chcel presadiť zmenu zákona o štátnom občianstve, aby sa neodoberalo slovenské občianstvo tým, ktorí oň majú záujem. V prípade, ak by poslanci Mosta-Híd zahlasovali za túto zmenu, môže podľa politológa Tomáša Koziaka práve v tomto padnúť kosa na kameň a spolupráca tejto strany so SNS môže začať byť problematická.

Zákon o dvojakom občianstve
„Ako prvý legislatívny návrh by som chcel presadiť zmenu zákona o štátnom občianstve, aby sa zrušila prax, že sa odoberá slovenské občianstvo občanom proti ich vôli,“ povedal Ondrej Dostál, predseda OKS zvolený za SaS. Tento zákon schválila prvá Ficova vláda a viackrát sa objavili pokusy o jeho zmenu, no vždy neúspešne. „Verím, že keď je Most vo vládnej koalícii, podarí sa zrušiť túto, podľa mňa, protiústavnú prax,“ dodal poslanec.

Politológ Tomáš Koziak upozornil, že práve toto môže byť prvý konflikt medzi maďarskou stranou a národniarmi. „Toto je hodnotový stret, na jednej strane ochrana majoritného obyvateľstva, teda Slovákov, verzus ochrana menšinovej skupiny,“ hovorí Koziak. Podľa neho sa môže ukázať, že koalícia je hodnotovo postavená na rozličných základoch.

Príspevok na starostlivosť o dieťa
Lucia Nicholsonová zo strany SaS by chcela presadiť zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. „A hlavne aj predĺženie poberania príspevku na starostlivosť o dieťa až do povinnej predškolskej výchovy dieťaťa,“ dodáva.

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti nie je také dôležité meniť výšku príspevku, ako skôr v zákone urobiť poriadky. Príspevok sa dáva za to, že je človek rodič, a nesúvisí s počtom detí. „To je problém najmä u dvojičiek,“ hovorí Páleník a upozorňuje aj na druhý problém. „Ak žena porodí druhýkrát do troch rokov, keď poberá príspevok na prvé dieťa, tak jej de facto zaniká nárok na druhý príspevok.“

Zákon o politických stranách
Anton Hrnko zo SNS by chcel zákonom „zamedziť takému škandalóznemu prípadu, aký sa stal pri týchto voľbách“, hovorí poslanec. „Stačí vám jeden iPhone a zopár spríbuznených novinárov, a bez akejkoľvek kampane ste schopní dotiahnuť do parlamentu skupinu ľudí, ktorá nie je ničím viazaná, akurát tak svojou vizážou alebo výrokmi, prípadne nejakými stykmi,“ dodáva. Chce stanoviť, čo je politická strana a aká môže kandidovať do parlamentu. Upozorňuje na to aj v súvislosti so Sme rodina a OĽaNO.

Podľa Koziaka je tento návrh jednoznačne postavený proti opozícii a môže v parlamente prejsť, ak dôjde ku koaličnému konsenzu. Nevidí však dôvod na to, prečo to namieriť proti Sme rodina a OĽaNO. „Skôr by mali zabezpečiť, aby sa do parlamentu nedostala strana ako tá Kotlebova, pretože ukazuje, že jej nevyhovuje samotná podstata demokracie,“ vysvetľuje odborník.

Exekučná amnestia
Peter Pčolinský zo Sme rodina by ako prvý legislatívny návrh chcel presadiť exekučnú amnestiu. Podľa advokáta Radovana Palu z TaylorWessing je to príliš všeobecné. Okrem toho upozorňuje, že exekučná amnestia je problematická z hľadiska ústavných princípov. Lepšie by bolo nastaviť férové možnosti oddlženia fyzických osôb. „To je cesta, nie exekučná amnestia, ktorá raz pomôže. My potrebujeme dlhodobé riešenie, ako ľuďom pomôcť dostať sa zo zlej situácie,“ dodáva Pala.

Hra o hazard
Automaty, herne a hazardné hry sú tŕňom v oku novozvolenej poslankyne za hnutie OĽaNO-Nova Veroniky Remišovej. Predvolebná líderka kandidátky chce ako prvý legislatívny návrh predložiť zmenu zákon o hazardných hrách. „Angažovala som sa v zbere podpisov proti hazardu v Bratislave a vyzbierali sme 120-tisíc podpisov,“ hovorí Remišová. Problémom je podľa nej to, že zákon je postavený tak, že keď o ňom budú hlasovať mestskí poslanci, musia zrušiť naraz aj herne, aj kasína. Reguláciám sa nebráni ani sektor podnikania s hazardom. Ako povedala hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová, vedia si predstaviť, že by boli hráči viac kontrolovaní, prípadne sa vytvoril zoznam hráčov, poberajúcich dávky v hmotnej núdzi. „Prohibícia nie je riešením,“ dodáva Lukáčová s tým, že v Brne, ktoré zakázalo prevádzky s hazardom, začal prekvitať čierny trh. Zároveň odmieta zvýšenie kompetencií samospráv, čo by podľa nej viedlo k väčšej korupcii.

Zaujímavosti ustanovujúcej schôdze
Židovská hviezda
Noví poslanci parlamentu Viera Dubačová zo strany OĽaNO-NOVA a Ondrej Dostál zo strany SaS prišli na ustanovujúcu schôdzu parlamentu so žltou židovskou hviezdou na hrudi. Chceli tým upozorniť na nebezpečenstvo fašistov v parlamente.

Kotlebovcom netlieskali
Keď noví poslanci strany ĽS NS skladali sľub, niektorí vrcholní predstavitelia Smeru im netlieskali. Medzi nimi napríklad Marek Maďarič a Ľubomír Jahnátek. Potlesk pritom zožali všetci ostatní poslanci pri skladaní poslaneckého sľubu. Takmer celá sála po zložení poslaneckého sľubu zatlieskala. Kotlebovci stáli bez pohnutia.

Prvý bol Pellegrini
Ako prvý zložil poslanecký sľub dosluhujúci predseda parlamentu Peter Pellegrini. Ten zložil sľub do rúk končiacej podpredsedníčky parlamentu Jany Laššákovej. Po ňom nasledovali Laššáková a ďalší dosluhujúci podpredsedovia parlamentu Miroslav Číž a Erika Jurinová. Ako ďalší skladali sľub členovia končiacej vlády Smeru-SD, ktorí boli zvolení za poslancov, a postupne ďalší členovia 150-členného zákonodarného zboru.

Nespokojní Slováci
S výsledkami marcových parlamentných volieb je nespokojných 43 percent Slovákov. Z toho skôr nespokojných je 27 percent a veľmi nespokojných 16 percent. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus. Výsledky volieb vníma, naopak, pozitívne 21 percent opýtaných Slovákov.

Sieť nemá poslanecký klub
Poslanci parlamentu za stranu Sieť budú v parlamente pôsobiť ako nezaradení. Na zriadenie vlastného klubu totiž nemajú dosť poslancov. Treba ich aspoň osem, Sieť ich má sedem. Do klubu Mosta-Híd nevstúpili, ani to neplánujú, povedal predseda strany Radoslav Procházka.