19.03.2016, 00:00

Milióny pre novú vládu. Toto sú najväčšie výzvy pre kľúčové rezorty

Zľava Radoslav Procházka, Béla Bugár, Andrej Danko a Robert Fico
Zdroj: TASR/M. Baumann

Povolebné sľuby politikov občas nereflektujú to, čo v jednotlivých rezortoch predstavuje skutočné ťažkosti. Nová vláda síce plánuje boj s nezamestnanosťou a ministerstvo financií sa bude venovať napríklad zníženiu dane z príjmu právnických osôb, no treba si pripomenúť kopec iných problémov, ku ktorým sa noví ministri budú musieť postaviť čelom.

Ministerstvo hospodárstva
– regulácia ceny elektriny
Výziev v oblasti hospodárstva je hneď niekoľko. Rezonuje medzi nimi najmä zlepšenie podnikateľského prostredia. „Mnohé opatrenia však idú naprieč všetkými ministerstvami, preto by rezort hospodárstva mal v tomto mať úlohu koordinátora,“ myslí si Rastislav Machunka, zástupca Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. V rebríčku Skupiny Svetovej banky je Slovensko, čo sa týka jednoduchosti podnikania, na 29. mieste. Pokiaľ ide o zakladanie biznisu, prepadáme sa globálne až na 68. miesto. Machunka volá po znížení administratívnej záťaže a tvrdí, že by stačilo, keby štát od podnikateľov nepožadoval dokumenty, ktoré už má k dispozícii. Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika si však myslí, že v hospodárstve by sa dalo spraviť ešte oveľa viac. Tvrdí, že Slovensko potrebuje nový zákon, aby sa stransparentnila činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Kazda hovorí, že musíme zvážiť, či je potrebná regulácia v teplárenskom a vo vodárenskom sektore. „Ďalšou vecou je, že treba zabezpečiť, aby regulátor nemohol naďalej zvyšovať cenu elektriny. Zabezpečiť nejaký mechanizmus, aby sa neskrývali v cene elektriny ďalšie veľké položky napríklad na obnoviteľné zdroje energie.“ Nakoniec dodáva, že štát by mal zvážiť aj predaj svojich podielov v SPP a Slovenských elektrárňach.

Ministerstvo financií
– vyrovnaný rozpočet

Neľahkým údelom pre ministra financií bude dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. To si za svoj cieľ, ktorý treba dosiahnuť do roku 2018, dal Peter Kažimír. Ekonóm Vladimír Baláž to však nevidí úplne ružovo. „Všetci hovoria, že po prvé znížia daňové a odvodové zaťaženie, po druhé budú štedrí k dôchodcom či podnikateľom, a po tretie, že zabezpečia vyrovnaný rozpočet, ale to sa nedá,“ povedal Baláž. Na rok 2015 si Kažimír naplánoval schodok verejnej správy na úrovni 2,5 % výkonu ekonomiky. Neskôr číslo upravil na 2,7 % HDP. Ekonomický analytik Radovan Ďurana si myslí, že Slovensko tento rok pre krátkosť času v rámci dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu nečakajú veľké zmeny. „Tento rok je možné dosahovať operatívne úspory na úrovni ministerstiev, ale nie tie systematické, ktoré potrebujeme,“ myslí si. Zmeny nás však čakajú pri daniach. Ficova vláda v roku 2013 zrušila rovnú daň 19 percent a pre firmy ju dvihla na 23 percent. O rok neskôr daň klesla o ďalšie percento a teraz sa má znížiť opäť. Daňové licencie ministerstvo zavádzalo na konci roka 2013, teraz ich zruší. „Efekt týchto opatrení môžeme odhadovať na nejakých 200 miliónov eur aby výpadok. Bude závisieť od vlády, akým spôsobom to tam nahradí,“ dodal k problematike Vladimír Baláž.

Ministerstvo práce
– zamestnanosť Rómov
Minister práce sa bude už tradične pasovať s nezamestnanými. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že najväčšími problémami, ktoré budú ministra páliť nasledujúce štyri roky, sú starnutie populácie a dlhodobá nezamestnanosť. „Na trh práce by mali teraz ísť najslabšie porevolučné ročníky. Reálny prítok na trh je veľmi nízky. Nemá kto pracovať a veľa ľudí je navyše v zahraničí. Druhým problémom sú dlhodobo nezamestnaní. Počet nezamestnaných nad tri, nad štyri roky stúpa. Tam vláda za posledné roky neurobila veľa,“ myslí si Páleník. Veľkou výzvou bude podľa neho aj integrácia 24-tisíc detí z rómskych osád, ktoré počas nasledujúcich štyroch rokov dosiahnu plnoletosť a budú sa chcieť zamestnať. Tam sa však neľahká úloha ministra práce nekončí. „Kolabuje dôchodkový pilier, bolo by načase ho stabilizovať, alebo aspoň priznať, že vyplácané dôchodky sú strašne populisticky vysoké a v budúcnosti také nebudú. Chýba tiež dlhodobá starostlivosť o starších v podobe domovov sociálnych služieb, ktorá nie je vyriešená legislatívne, nieto finančne,“ menuje expert.

Ministerstvo dopravy
– rýchlostné cesty R2, R3, R4 a R7
„Najväčšia priorita je rozhodnúť o tom, či dva roky pripravovaný projekt PPP diaľnice D4 bude podpísaný a či príde k jeho realizácii. Je to najväčšia výzva, lebo je to najviac pripravovaný projekt. Týka sa veľkého množstva obyvateľov a ostal vo fáze ničoho,“ hovorí odborník Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného. Obchvat Bratislavy za 1,9 miliardy eur minister Počiatek ešte nepodpísal, ostane to teda zrejme na pleciach budúceho ministra. Strana Sieť sa však chce okrem výstavby diaľnic venovať aj rýchlostným cestám R2, R3, R4 a R7. Odborník tvrdí, že namieste sú štúdie, v ktorých treba preukázať, či sú tieto cesty užívateľsky vhodné a či sú dôležitejšie ako ostatné komunikácie na Slovensku. Kajánek tvrdí, že netreba zabúdať ani na ostatné módy dopravy, teda na železnice a presun ľudí do hromadnej dopravy. „V železničnej doprave nie je doriešený podpis zmluvy modernizácie úseku Púchov – Považská Teplá. Potom treba začať so súťažou modernizácie niektorých úsekov smerom na Kysak,“ uzavrel.