Členovia novej vlády nie sú práve dôkazom veľkých ústupkov Smeru najmä pravicovým stranám. Hoci pravicové strany bojovali o to, aby sa na stoličku premiéra neposadil opäť Robert Fico, neuspeli. A nemali na to ani dôvod. „Neviem si predstaviť, že by Fico nebol premiérom. Ešte stále je Smer predovšetkým Fico. Aj táto vláda je Ficovým dieťaťom. Aj keď klesli, je to záležitosť Ficových schopností, že dokázal zvrátiť pre neho obrovskú hrozbu pravicovej vlády. Aj z týchto dôvodov Smer nepripustí, aby sa Fico nestal predsedom novej vlády,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.
Ostáva aj Kaliňák
Strana Sieť spolu s Mostom-Híd chcela otriasť aj pozíciou Roberta Kaliňáka na ministerstve vnútra. Ani pri tomto svojom pokuse však nezaznamenali žiadne úspechy a Kaliňák aj naďalej povedie rezort vnútra. Pomôcť mu mohlo aj zatlačenie vplyvu bývalej smeráckej dvojky Pavla Pašku do úzadia. Okrem toho je Kaliňák dlhodobo jedným z najpopulárnejších politikov Smeru. V nedávnych parlamentných voľbách získal takmer 357-tisíc preferenčných hlasov, čo ho spravilo nielen dvojkou kandidátky Smeru, ale aj celého parlamentu. Úspešnejší bol už iba jeho stranícky šéf Fico. Práve popularita Kaliňáka bola zrejme ďalším z dôvodov, prečo ho strana nechcela stiahnuť do úzadia ani na žiadosť pravicových koaličných partnerov. „Všetko v politike treba posudzovať cez faktor moci. Kaliňák zbiera politické body a z mocenského hľadiska je pre Smer dobre, keď je na očiach verejnosti,“ hovorí Koziak. Dodáva, že jeho stiahnutie by muselo byť podmienené principiálnym postojom partnerov, ktorí by sa odmietli zúčastniť na vláde, kde by bol Kaliňák ministrom. Smer má však podľa neho dostatok možností, ako motivovať Most aj Sieť, aby vo vláde boli.
Debakel pre Sieť
Ako motivačné však rozhodne nepôsobí rozdelenie ministerských kresiel. Zatiaľ čo Smer si ponechá šesť rezortov, premiéra a šéfa parlamentu, Sieť Radoslava Procházku zostala celkom na chvoste. Svojimi ľuďmi obsadí len jedno jediné ministerstvo. Bývalý adept na premiérske kreslo Radoslav Procházka sa tak bude musieť uspokojiť s omnoho skromnejším výsledkom, než v aký pred voľbami dúfal. Podľa politológa Miroslava Kusého Procházkovej vyjednávacej pozícii nepomohol hlavne fakt, že ešte pred samotným vznikom poslaneckého klubu Siete už traja poslanci avizovali neposlušnosť. „Je to debakel a je to primerané zázemiu, ktoré má Procházka za sebou,“ komentoval Kusý zisky Siete v novej vláde. Z desiatich poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Siete, nepodporí vládu so Smerom Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Okrem nich za novovznikajúcu vládu so Smerom nezahlasuje v parlamente ani prvá náhradníčka Siete Zuzana Zimenová. Tá by sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostala v prípade, keby Sieť nominovala do exekutívy niekoho zo svojich poslancov.
Veľké zisky na ministerských postoch nezaznamenal ani Most-Híd. Dostal dva rezorty. Vo vznikajúcom poslaneckom klube však nenastala až taká veľká búrka ako v Sieti. Vzbúril sa len Zsolt Simon, ktorý deklaroval, že tiež nepodporí vládu so Smerom. Koalícia tak ešte pred samotným vznikom a hlasovaním v parlamente prišla najmenej o štyri hlasy. Celkovo má momentálne k dispozícii 81 lojálnych. Hlasovanie o dôvere vláde musí prebehnúť do tridsiatich dní po tom, čo nová vláda predstaví parlamentu svoj program.
