Úradnícka vláda. Presne to nastane, ak koaličné rokovania nekatapultujú do premiérskeho kresla ani Roberta Fica, ani šéfa liberálov Richarda Sulíka. Rozhodujúce slovo má v tom prípade prezident, ktorý poverí jedného z nezávislých odborníkov na zostavenie úradníckej vlády. De facto si tak zvolí budúceho „premiéra“.

Podobný scenár ale nie je pravidlom - úradnícku vládu totiž nedefinuje ani len naša ústava. Ako vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Radovan Pala, úradnícka vláda následne zostaví svoj program, s ktorým predstúpi pred parlament. A tu prichádza bod zlomu - buď jej dajú poslanci požehnanie väčšinou svojich hlasov, alebo nie.

Preto je dôležité, aby bola takáto vláda skutočne zostavená z nestranníkov - i keď opäť ide skôr o nepísané pravidlo, pripomína politológ Tomáš Koziak. Môže však nastať aj iný scenár - a na cestu vlády byrokratov sa môže vydať napríklad aj súčasný premiér Fico. „To že je niekto neformálne poverený zostavením vlády neznamená, že bude automaticky aj premiérom.

Premiérom sa stane ten, koho do funkcie predsedu vlády vymenuje prezident, čo ale nemožno zamieňať s poverením zostaviť vládu,“ vysvetľuje advokát Pala. Čoraz častejšie sa skloňuje v súvislosti so zostavením možnej úradníckej vlády, ktorá by Slovensko úspešne preniesla cez naše predsedníctvo v Rade Európskej únie, aj meno šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. Ten je ako „výhrou“ pre ľavicu, tak aj prijateľnou alternatívou pre pravičiarov. HN sa pozreli na odborníkov pre jednotlivé rezorty a prinášajú tipy redakcie na potenciálnych „ministrov“.

premiér – Miroslav Lajčák
Podpredseda vlády a súčasný minister zahraničných vecí by mohol byť kompromisnou voľbou na čelo novej úradníckej vlády. Dlhoročný diplomat je uznávaný ako v zahraničí, tak aj naprieč domácim politickým spektrom. Navyše, má reálne našliapnuté na zisk postu šéfa OSN. Práve to môže zavážiť počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.

minister financií – Martin Filko/Ivan Šramko

Martin Filko - Uznávaný ekonóm, ktorý je v súčasnosti riaditeľom Inštitútu finančnej politiky na rezorte financií. Pôsobil ako poradca ministra financií Slovenskej republiky od roku 2008. Analyticky sa venuje aj ekonómii zdravotníctva – preto by mohol byť dobrou voľbou aj pre tento rezort.

Ivan Šramko – Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V minulosti pôsobil vo VÚB, bol aj generálnym riaditeľom Istrobanky, či členom vedenia Tatra banky. Od roku 2005 zastával post guvernéra NBS. Bol vymenovaný aj za veľvyslanca Slovenskej republiky pri OECD.

minister dopravy – Juraj Čermák
Bývalý investičný riaditeľ NDS z čias, keď rezortu dopravy šéfoval Ľubomír Vážny, súčasný podpredseda dosluhujúcej vlády pre investície. Pôsobil aj ako dopravný analytik v Inštitúte dopravnej politiky. Politické pozadie by mohlo byť problematické, no z hľadiska skúseností s diaľničnou výstavbou sa ukazuje ako vcelku logická voľba.

minister vnútra – Pavol Draxler
Draxler vyštudoval medzinárodné vzťahy na švédskej univerzite Linköping. Do roku 2006 spolupracoval s ministerstvom vnútra. Dnes je expertom Európskej komisie pre extrémizmus a radikalizmus.

minister kultúry – Václav Mika
Súčasný šéf RTVS má s manažmentom mnohoročné skúsenosti. Ako bývalý riaditeľ Markízy a rádia Expres má spomedzi všetkých adeptov jedny z najlepších predpokladov priniesť nový „vietor“ do rezortu kultúry.

minister zdravotníctva – Ľudovít Ódor/Juraj Vančík

Ľudovít Ódor
Ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na ministerstve financií, ktorý sa špecializuje na verejné výdavky v sektore zdravotníctva. Pôsobil aj ako riaditeľ IFP, člen NBS, či Slovenskej ratingovej agentúry a tiež ako poradca ministra financií za Radičovej vlády.

Juraj Vančík
Rešpektovaný kardiológ, ktorý bol dlhoročným riaditeľom súkromnej kliniky Nemocnica Košice-Šaca. Cenné môžu byť najmä jeho manažérske kvality – nemocnica sa pod jeho vedením dlhodobo umiestňovala na popredných priečkach spomedzi slovenských nemocníc. Pre rezort zdravotníctva by to mohla byť toľko očakávaná, správna voľba.

minister životného prostredia – Juraj Mesík
Odborník na ekológiu, známy aktivista, ktorý pôsobil vo viacerých mimovládkach. Pracoval aj vo Svetovej banke vo Washingtone. Pôsobil aj v Prahe, či v New Yorku. Pravidelne publikuje odborné štúdie.

minister spravodlivosti – Ján Mazák
Bývalý predseda Ústavného súdu je v súčasnosti poradcom prezidenta Kisku. Zastával aj ďalšie významné pozície v európskom súdnictve. Síce jeho spojitosť s prezidentom by mohla byť pre nomináciu problematická, čo sa týka odbornosti na šéfovanie rezortu spravodlivosti, tá je nesporná.

minister obrany – Jaroslav Naď
Uznávaný odborník na medzinárodnú bezpečnosť a obranu. Vyštudoval politológiu, pracoval pre viaceré mimovládky, aj na rezorte obrany, a bol aj vedúcim sekcie stálej delegácie pri NATO v Bruseli. V súčasnosti pôsobí v Slovenskom inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

minister pôdohospodárstva – Michal Kravčík
Známy enviromentalista a hydrológ. Jeho práca je medzinárodne uznávaná. Za Radičovej vlády bol výkonným manažérom vládneho programu revitalizácie krajiny. V týchto voľbách kandidoval neúspešne na kandidátke OĽaNO-NOVA. Pre svoje odborné znalosti by bol dobrou voľbou aj na pozícii šéfa envirorezortu.

minister zahraničných vecí – Ivan Korčok/Martin Bútora

Ivan Korčok
Štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí a kariérny diplomat. Viedol rokovania o slovenskom vstupe do NATO. Je splnomocnencom vlády pre predsedníctvo v Rade Európskej únie – jeho zasadnutie do ministerského kresla je preto viac ako pravdepodobné.

Martin Bútora
Odborník na medzinárodné vzťahy, sociológ, vysokoškolský profesor a poradca prezidenta Kisku. Bol našim veľvyslancom v USA, kde sa venoval našim prístupovým rokovaniam do NATO. Získal viacero prestížnych ocenení.

ministerka hospodárstva – Elena Kohútiková/Brigita Schmögnerová

Elena Kohútiková (na snímke)
Jedna z najvýznamnejších osobností nášho finančníctva a zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB. Ako skúsená manažérka by mohla byť pre rezort hospodárstva prínosom.

Brigita Schmögnerová – Bývalá ministerka financií pôsobila aj ako výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie pri OSN, či ako viceprezidentka Európskej banky v Londýne. Kľúčové sú práve jej rezortné a ekonomické skúsenosti.

minister školstva – Milan Ftáčnik
Niekdajší primátor Bratislavy a vysokoškolský pedagóg má už s ministerským kreslom skúsenosti. V rokoch 1998 – 2002 pôsobil ako šéf rezortu školstva.

minister práce – Ľuboš Lopatka
Bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne z rokov 2010 – 2012 sa dostal do povedomia tým, že značne vylepšil hospodárenie poisťovne. Získal aj titul manažér roka, či hospodársky líder. Následne sa stal šéfom desiatich nemocníc spoločnosti Svet zdravia, patriacich Pente. Bol by dobrým adeptom aj na post ministra zdravotníctva, no spájanie s investičnou skupinou ho skôr stavia do pozície ministra rezortu s menším konfliktom záujmov.