Veľkopodnikateľ Juraj Široký nemôže byť pre kauzu Váhostav stíhaný ani odsúdený, lebo by začal rozprávať. Takto si opozičný poslanec Daniel Lipšic (nezaradený) vysvetľuje, prečo doteraz nebol podnikateľ obvinený a nemá ani zabezpečený majetok.
Lipšic to vyhlásil počas parlamentnej rozpravy k návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorý má pomôcť živnostníkom poškodeným z reštrukturalizácie Váhostavu.
"To, čo navrhuje Váhostav, je podvodná reštrukturalizácia. Hlavný problém nie je v súčasnom zákone. Ak by bol, za sedem rokov by bol dávno zmenený. Problém je, že návrh Váhostavu je v rozpore so zákonom a malo by nastupovať trestné právo. Predstavitelia Váhostavu sa totiž dopustili niekoľkých trestných činov," uviedol Lipšic.
Kde je Juraj Široký
Podľa neho ide o trestné činy zavineného úpadku, poškodzovania veriteľa, marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania, zvýhodňovanie veriteľa a trestný čin podvodu.
Lipšic zdôraznil, že majetok Váhostavu je 147 miliónov eur, záväzky 143 miliónov eur. "Všetky záväzky sú na 100 percent kryté majetkom. Platobná neschopnosť Váhostavu-SK nie je primárna, ale iba sekundárna a je potrebná iba časová reštrukturalizácia, teda odloženie splátok, ale bez objemovej reštrukturalizácie," myslí si.
Poslanec je preto presvedčený, že Váhostav má uhrádzať pohľadávky v plnej výške. "Napriek tomu Váhostav-SK žiada aj objemovú reštrukturalizáciu v sume takmer 100 miliónov eur. To znamená, že sa spoločnosti prihrá zisk 100 miliónov eur, ktorý sa nebude zdaňovať," avizoval.
Šéf strany NOVA Daniel Lipšic. Snímka: TASR/M. Baumann
V pléne sa zároveň pýtal, kde je Juraj Široký. "Prečo nie je obvinený? Prečo nemá zabezpečený majetok? Ak chceme získať dôkazy, musíme ich získať čo najskôr. Keď ide o drobného človeka, recesistu, toho stíhame za volebnú korupciu. Prečo nebola žiadna prehliadka vo Váhostave-SK? Prečo neboli zaistené listiny a počítače? Nestalo sa to kvôli prepojeniu Širokého a premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ak by bol zatknutý, začne hovoriť. Preto dnes môže byť pokojný," povedal Lipšic.
Fico: Široký nikdy na stranu Smer neprispel
Na margo údajného prepojenia Širokého a Smeru-SD, ktoré predstavitelia vládnej strany opakovane odmietajú, Lipšic zdôraznil, že je potrebné ísť do minulosti, keď Smer vznikol.
Podľa jeho slov Bohumil Hanzel, zakladajúci člen Smeru, hovoril o tom, ako strana vznikla za pomoci piatich sponzorov zastúpených vplyvným podnikateľom a hovoril o notársky overenej zmluve, kde je päť sponzorov uvedených ako sympatizant jeden až päť. "Bohumil Hanzel za tieto výroky nikdy nečelil trestnému oznámeniu za ohováranie ani civilnej žalobe za poškodenie dobrého mena," upozornil Lipšic a pýtal sa, či tým vplyvným podnikateľom zastupujúcim sympatizantov nie je náhodou Juraj Široký.
"To by znamenalo, že mu v kauze Váhostav-SK nič nehrozí. Ani trestnoprávne, ani finančne. Živnostníci síce dostanú viac peňazí, ale nie z majetku Váhostavu-SK," dodal. Žiaden z prítomných poslancov Smeru-SD na Lipšicovo vystúpenie nereagoval.
Premiér Fico nedávno zopakoval, že jeho strana nemá žiadnych oligarchov a celú kampaň pred parlamentnými voľbami 2016 si zaplatí z peňazí, ktoré dostali za výsledky v parlamentných voľbách 2012.
Zároveň odmietol spájanie Smeru-SD s podnikateľom Jurajom Širokým. "Pán Široký nikdy neprispel na stranu Smer-SD. Nemá so stranou Smer-SD nič spoločné," vyhlásil Fico.
Dodal, že na Slovensku je asi 40 významných podnikateľov a stretáva sa s nimi pri rôznych príležitostiach. "Tak, ako sa dnes stretávam pravidelne s pánom Sotákom, Világim, s Rosinovcami a s rôznymi ďalšími podnikateľmi," priznal Fico. Trvá však na tom, že strana nemá oligarchov a nechráni podnikateľov ako Široký. "Keby som mal niekoho chrániť, tak nepoviem, že ho má generálna prokuratúra zatvoriť," povedal Fico.
Na Váhostav doplatia milióny klientov bánk, varuje Kollár
Na zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), ktoré navrhuje strana Smer-SD ako jedno z riešení situácie veriteľov firmy Váhostav-SK, a. s. doplatia podľa poslanca Jozefa Kollára (SKOK) všetci klienti bánk. Vyhlásil to v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Obchodného zákonníka.
“Odkiaľ sa teda reálne zoberie 40 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na navýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky? Ak minister financií SR Peter Kažimír tvrdí, že to nie sú oficiálne finančné zdroje verejných financií, ak tvrdí, že na to nedoplatí verejný rozpočet, banky. Premiér hovorí, že na to nedoplatia občania, tak sa teda pýtam, 40 miliónov eur spadne z neba?,“ uviedol v pléne.
Ako nedávno priblížil šéf rezortu financií Peter Kažimír, peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. “Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur," spresnil minister.
Oficiálny údaj o počte klientov bánk podľa Kollára neexistuje a nedisponuje ním ani Slovenská banková asociácia. “Je to dané aj tým, že banky ho spravidla nezverejňujú, banky zverejňujú len údaj o počte účtov a tým, že niektorý občan má viac účtov v bankách, takže k tomu číslu je ťažké sa dopátrať,“ konštatoval. Podľa Kollára však kvalifikované odhady hovoria, že asi 3,5 milióna Slovákov má v súčasnosti jeden a viac účtov.
Vládne opatrenie spôsobí podľa poslanca to, že banky budú znižovať úrokové sadzby na vklady a zvyšovať úrokové sadzby na úvery a poplatky. “Minister Kažimír hovorí, že nič veľké sa nedeje, že banky len o jeden kvartál budú platiť dlhšie na účet štátnych finančných aktív, ale banky si tieto peniaze vytiahnu od 3,5 milióna občanov, ktorí majú účet v bankách,“ upozornil Kollár. Poslanec zároveň vyčíta vládnemu opatreniu aj fakt, že finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na odkúpenie pohľadávok, sú účelovo viazané na krytie nákladov na budúce systémové zlyhanie bánk.
Na súčasnej mimoriadnej schôdzi chce vládny Smer-SD prijať zmeny v reštrukturalizáciách firiem. Aktuálne poslanci diskutujú len o návrhu na skrátený režim, v akom sa zmeny prerokujú. Do diskusie je okrem Kollára písomne prihlásených ešte ďalších 11 poslancov. Následne sa budú môcť ďalší prihlásiť ústne.
Vláda by pritom podľa slov premiéra Roberta Fica (Smer-SD) chcela zaviesť do praxe to, aby si mohli malí veritelia od reštrukturalizovaných firiem vymáhať až 100 percent dlhovaných peňazí. A to z budúcich ziskov a iných príjmov majiteľov týchto firiem. Dlhy spoločností by sa tak v budúcnosti nemali vymazať.
Pôvodne pritom vláda navrhovala, aby si malí veritelia mohli vymáhať bez premlčania 40 percent pohľadávok. Štát by ich potom od podnikateľov odkupoval cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku (SZRB). Aktuálne ale vláda navrhuje zvýšiť aj podiel pohľadávok, ktoré chce cez záručnú banku okamžite odkupovať. Stúpnuť má na 50 percent z ich hodnoty. SZRB má odkupovanie pohľadávok financovať z osobitného bankového odvodu.
Po víkendovom stretnutí so živnostníkmi a stavebnými podnikateľmi pritom Fico avizoval, že vláda má záujem na prerušení procesu reštrukturalizácie Váhostavu-SK. Firma totiž plánuje v rámci reštrukturalizácie vyplatiť malým firmám a živnostníkom len 15 percent z ich pohľadávok.
Po schválení týchto zmien by sa malo plénum vrátiť k odvolávaniu Jána Figeľa (KDH). Vládna strana chce voči nemu takto vyvodiť politickú zodpovednosť za to, že výstavbu diaľnic zazmluvnil za príliš nízke ceny, čo malo spôsobiť dnešnú situáciu živnostníkov.
Následne čaká na poslancov návrat k už otvorenej mimoriadnej 50. schôdzi NR SR, ktorú iniciovala opozícia s cieľom vysloviť nedôveru ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi (nominant Smeru-SD). Opoziční poslanci mu dávajú za vinu, že jeho hlavnou úlohou v rezorte je zahladiť stopy po kauzách nákupu CT prístroja a stravovacích tendrov v nemocniciach.