To nepríjemné si odbijeme hneď na začiatku. A na záver povolíme opasky. Týmto starým osvedčeným politickým pravidlom, ktoré kopíruje štvorročný volebný cyklus, sa riadila aj odchádzajúca druhá Ficova vláda. Na začiatku vládnutia politici Smer-SD zvýšili firemnú daň. Zdvihli daň pre lepšie zarábajúcich Slovákov. Okresali druhý dôchodkový pilier. Zvýšili penzijný vek. Na koniec vládnutia si prichystali dva veľké sociálne balíčky.
Upratovanie vo verejných financiách
Mnohé z tých nepríjemných vecí na začiatku však vládni politici robili najmä kvôli tomu, že potrebovali poupratovať vo verejných financiách. Brusel nám totiž diktoval stlačiť schodok verejných financií. Spôsob, akým sa s tým Ficova vláda popasovala, však zahŕňal len málo systémových zmien. Na výdavkovej strane sa toho veľa neurobilo. „Vláda šetrila najmä zmrazovaním výdavkov, čo je najmenej efektívny spôsob. Neprináša zvýšenie efektivity práce a časom vzniká tlak na dobehnutie rastu napríklad zvyšovania miezd, čo vidíme dnes,“ hovorí analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Veľa si vláda sľubuje od reformy ESO, ktorá mala byť menším zemetrasením vo verejnej správe. Do konca volebného obdobia malo Slovensko podľa pôvodných plánov vďaka reforme ušetriť viac ako 700 miliónov eur. Za vlaňajšok odhaduje ministerstvo financií úsporu 94 miliónov eur. Predošlé roky sa ušetrilo ešte menej.
Ficovej vláde sa výrazne darilo zlepšovať daňový výber. Nielen zvýšením daní, ale do veľkej miery lepším výberom. Aj vďaka práci daňovej kobry, ktorá odhalila viacero veľkých podvodov na daniach. Boj proti daňovým únikom priniesol do rozpočtu takmer 2,2 miliardy eur.
Ekonomika sa vzmáhala
Stručné zhodnotenie: Ekonomike sa počas posledných štyroch rokov darilo. No tempo hospodárskeho rastu je do veľkej miery vizitkou trhu. Napríklad v roku 2012 sme ťažili najmä z toho, že bratislavský Volkswagen začal vyrábať malé mestské autá, ale potiahol nás aj IT sektor, pripomína analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. To Slovensko podľa ekonóma zachránilo pred druhou fázou recesie, do ktorej sa ponorila väčšina európskych ekonomík. V ďalších rokoch sa začali vzmáhať aj ostatné európske krajiny. Pomohla aj voľnejšia menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá začala chrliť do obehu lacné peniaze.
A tak firmy začali tvoriť nové pracovné miesta. Tí najzraniteľnejší však zostali stále na úradoch práce. Situácia sa dokonca zhoršila. „Stúpol počet rizikovejších skupín nezamestnaných nad tri až štyri roky, nezamestnaných so základným vzdelaním, ľudí bez práce v hladových dolinách,“ vysvetľuje analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
S novými pracovnými miestami začali mať Slováci viac peňazí, ktoré mohli minúť v obchodoch. V nich sa im míňa dobre, keďže ceny už dva roky nerastú, zato ich platy áno. Navyše, deflácia, ktorej sme dnes svedkami, je pre ekonomiku neškodná. Podľa prognóz analytikov nás v blízkej budúcnosti čaká ekonomicky ďalšie sľubné obdobie. Bez ohľadu na to, kto bude vo vláde.
Čo sa dialo so slovenskou ekonomikou počas posledných štyroch rokov
Hospodárstvo sme si začali ťahať vpred sami
Za posledné štyri roky nastal v našej ekonomike zaujímavý zlom. Spočiatku slovenské hospodárstvo ťahalo zahraničie, teda to, že naše výrobky kupovali najmä ľudia v cudzine. Dva roky dozadu sme si už ekonomiku začali ťahať my sami. Slováci si mohli dovoliť v obchodoch nakúpiť viac. Do karát im nahrávala rastúca zamestnanosť aj zmrazené ceny v obchodoch. To, že naše hospodárstvo začal viac ťahať domáci dopyt, nás môže spraviť odolnejšími. „Ekonomika závislá na dopyte zo zahraničia môže byť zraniteľnejšia, keďže je citlivá na globálne výkyvy,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Pred štyrmi rokmi nás uchránili pred druhou vlnou recesie aj automobilky. Posledný rok zas našu ekonomiku poháňala vpred aj lacná ropa či masívne dočerpávanie eurofondov, keďže rokom 2015 sa skončila ďalšia eurofondová sedemročnica.
Výkonnejšia ekonomika tvorila nové pracovné miesta
Začínali sme na nelichotivých 14 percentách. No za november minulého roka nám európsky štatistický úrad hlási už 10,8-percentnú nezamestnanosť. To je len o chlp horší výsledok než je priemer krajín platiacich eurom. Prvé dva roky Ficovej vlády rástla ekonomika príliš pomaly na to, aby vo veľkom tvorila nové pracovné miesta. „Pribrzďovať začali aj ekonomiky našich obchodných partnerov. Nálada sa niesla v znamení očakávania druhej vlny recesie. To vysvetľuje aj to, že v roku 2012 počet pracujúcich medziročne vzrástol len mierne a v roku 2013 už úplne stagnoval,“ hovorí analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Až v roku 2014 prišlo oživenie. Slováci si nachádzali nové pracovné miesta najmä v priemysle, z ktorého sa stále častejšie začalo ozývať, že napriek dvojcifernej nezamestnanosti majú firmy problém nájsť vhodných pracovníkov. Problémom číslo jeden slovenského trhu práce zostáva dlhodobá nezamestnanosť. Dlhšie ako rok bez práce je viac ako polovica Slovákov prihlásených na úradoch práce. Problémoví sú aj mladí ľudia do 25 rokov. V tejto skupine je bez práce každý štvrtý človek, upozorňuje Ondrová.
Reálne mzdy začali rásť
Ešte v rokoch 2011 a 2012 Slováci zažili dva roky, keď im reálne mzdy klesali. Znamená to, že aj keď im plat narástol, ceny v obchodoch rástli rýchlejšie a výsledkom bolo, že si mohli dovoliť kúpiť menej. Po dvoch rokoch nepretržitého „chudobnenia“ nastal v roku 2013 zlom. Odvtedy Slovákom nepretržite rastú reálne platy. No v niektorých odvetviach môžu rásť prirýchlo. Aj napriek vysokej nezamestnanosti totiž mnohé firmy hlásia nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. „To vytvára neustály tlak na rast miezd. Slovensko tak postupne stráca svoju konkurenčnú výhodu v podobe lacnej pracovnej sily,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Postupne sme sa dostali z priemernej 805-eurovej výplaty na zhruba 860 eur za tretí štvrťrok vlaňajška.
Ceny v obchodoch sa veľmi nemenili
Keď Robert Fico druhýkrát zasadal do premiérskeho kresla, rástli ceny v obchodoch prirýchlo. Európska centrálna banka vidí ako optimálne, keď rastie inflácia o dve percentá ročne. V roku 2012 malo Slovensko takmer štvorpercentnú infláciu. Posledné dva roky však ceny mierne klesajú. Príčinou je najmä nízka cena ropy, ktorá tlačila nadol ceny energií. A to bol práve dôvod, prečo deflácia v tomto prípade nebola pre ekonomiku škodlivá. „Práve naopak, pomáhala podporiť spotrebu. Upadnutie ekonomiky do nebezpečnej deflačnej špirály pritom nehrozilo, keďže nízke ceny energií nevyvolávajú odklad spotreby,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Prinízka inflácia však podľa Koršňáka sťažovala ozdravenie verejných financií. Nepomáhala totiž ukrajovať z dlhov.
Peniaze do štátnej kasy cez vyššie dane
Keď končila vláda Ivety Radičovej a odovzdávala verejné financie druhej Ficovej vláde, ukončilo Slovensko rok 2012 s viac ako štvorpercentným deficitom. Ficovej vláde sa podarilo ďalšie roky stlačiť schodky pod tri percentá hrubého domáceho produktu, teda tak, ako nám to diktuje Brusel. No výrazne hlbšie pod stanovenú latku sa nedostala. „Negatívom posledných rokov sú aj premrhané možnosti rýchlejšej konsolidácie v ekonomicky úspešných rokoch. Vláde sa nepodarilo ani tretí rok po sebe znížiť celkový deficit. Udržiava ho pod tromi percentami bez zjavnej ambície ísť ďalej,“ hovorí analytik Tatra banky Boris Fojtík. Deficity sa vláde darilo držať pod tromi percentami skôr vďaka tomu, že do rozpočtu pritekalo viac peňazí. Okrem zrušenia rovnej dane sa ministrovi financií Petrovi Kažimírovi mohlo ľahšie dýchať napríklad kvôli zmenám v druhom pilieri. Druhá Ficova vláda dvakrát otvorila druhý pilier a okrem toho znížila príspevok na dôchodkové sporenie z deviatich na štyri percentá. Ľudia si tak sporia na dôchodok menej. „Zmenšenie druhého piliera vláde ročne prináša pol miliardy eur,“ hovorí analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana. Na výdavkovej strane vláda šetrila najmä zmrazovaním výdavkov.