03.02.2016, 00:00

Zistenie HN: V Česku je za podvodníka, u nás chce milióny z eurofondov

Živnostníka Petra Jambora obvinili v Česku z viacerých podvodov. Dnes plánuje u nás projekty za milióny eur.

Zistenie HN: V Česku je za podvodníka, u nás chce milióny z eurofondov

Je pár hodín pred Vianocami a Slovensko je ponorené do predvianočného ošiaľu. Ľudia nakupujú darčeky, presúvajú sa z jednej časti krajiny do druhej a pripravujú sa na sviatky. Živnostník Peter Jambor však nezaháľa a posúva sa o krok bližšie k realizácii svojich veľkých plánov. Vyštudovaný lekár zadáva do systému pre verejné obstarávanie dve zákazky, ktoré majú byť financované z eurofondov. Na ubytovacie zariadenie a pivovar si pýta niečo vyše 3,3 milióna eur. Aby toho nebolo málo, o týždeň (30. decembra) zadáva do systému ďalšie dve zákazky na skleník a sklad. Hodnota všetkých štyroch zadávaní presahuje hranicu štyroch miliónov eur.

Už samotné zákazky vzbudzujú otázniky, tie pribúdajú po tom, čo si do Googlu zadáte meno a priezvisko živnostníka. Nájdete tam napríklad článok s názvom Podvodník stráca šancu na pražský magistrát. Ten istý Peter Jambor je v Česku známe meno, ktorým sa zaoberali aj súdy. U nás živnostníkom, ktorý chce milióny z eurofondov.

Známe meno

Peter Jambor, ktorý oslávi tento rok 55. narodeniny, má za sebou pestrú minulosť. Syn ponovembrového poslanca za KDH Augustína Jambora si „kariéru“ nespravil len u nás, ale predovšetkým v Česku. Vyštudovaný lekár sa celý život motá okolo politiky, energetiky a biznisu ako takého. Podľa českého týždenníka Euro Jambor o sebe tvrdil, že pracoval ako člen konzultačnej skupiny pre analýzu vývoja energetickej základne v strednej a východnej Európe, že bol poradcom ministerstva priemyslu, členom energetickej komisie českého parlamentu alebo viceprezidentom pre výročné zasadnutie MMF v roku 2000.

Na stránkach tamojších médií sa však viac spájal so škandálmi ako s nejakými úspechmi. Napríklad české Hospodářské noviny mali k dispozícii súdny rozsudok, podľa ktorého mal Jambor obrať firmu o 70 miliónov českých korún. Z firmy Panorama Group poslal na zahraničné účty tri milióny švajčiarskych frankov. Podľa českého denníka sa v banke vydával za šéfa predstavenstva, hoci ním už niekoľko mesiacov nebol. Pred súdom sa potom obhajoval tým, že rokoval so zahraničným investorom a takýmto spôsobom chcel peniaze cez zahraničné účty zhodnotiť. Ako sa ukázalo, investorom bola firma, ktorej majitelia sídlili na ostrovoch v Karibiku. Výsledok? Jambor dostal trojročný podmienečný trest.

Neúspešný politik

Aj prevalenie tejto kauzy ho stálo miesto na kandidátke politickej strany Věci veřejné. Slovák totiž kandidoval do pražského magistrátu, po zverejnení týchto informácií ho strana z kandidátky jednoducho vyhodila. Táto kauza pritom nebola jediná. České médiá Jambora spájali aj s korupciou pri obstarávaní zatepľovaní policajných budov. Problém bol, že zákazku vyhrala firma Onyo, ktorá nesplnila základnú podmienku – nemala živnostenskýlistna projektovanie. A firmu Onyo zastupoval práve Peter Jambor, ktorý v nej figuruje aj dodnes ako konateľ. Za zmienku stojí aj to, že podnikateľ sa predstavoval aj ako poradca českého ministra priemyslu.

Výpočet jeho problémov sa však ďaleko nekončí. Jambor bol aktívny aj v kauzách s presahom na Slovensko. Slovák dokonca spolu so Slovenským plynárenským priemyslom spoluvlastnil firmu Globe 21. Práve od nej odkúpil v roku 1998 SPP zmenky za 350 miliónov korún. Jambor ich mal podľa týždenníka Euro rozposlať na svoje účty. Po prevalení kauzy „Duckého zmenky“, keď bola spochybnená pravosť viacerých zmeniek, SPP požadoval zrušenie transakcie medzi ním a Globe 21. Celá vec sa dostala dokonca na súd. Tam však došlo k prekvapivému zvratu. Právnik Globe 21 predložil dokument, podľa ktorého si SPP objednal v spoločnosti služby za 452 miliónov českých korún. Zmluva bola podpísaná niekoľko dní po zaplatení zmeniek samotným šéfom SPP Jánom Duckým a predsedom Predstavenstva Globe 21 Petrom Jamborom. Jej obsah bol zaujímavý. „Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie súboru marketingových, propagačných, informačných, PR, promotion, poradenských a sprostredkovateľských služieb pre európsky investične energetický kongres a veľtrhNewEurope 2000' vo väzbe na výročné zasadnutie Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Prahe v roku 2000,“ cituje náplň zmluvy Euro. SPP v tejto kauze zastupoval neskôr zavraždený Ernest Valko. Strany sa stále súdia, Jambor už pritom v štruktúrach Globe 21 nefiguruje. ?>

Činný aj na Slovensku

Ak si myslíte, že podnikateľ s takýmto profilom nemôže spolupracovať s naším štátom, nemáte pravdu. Samotný Jambor podpisoval zmluvu s ministerstvom zdravotníctva na štúdiu realizovateľnosti výstavby, zriadenia a prevádzkovania oddelenia rádiochirurgie. Suma bola stanovená na niečo vyše 700-tisíc slovenských korún. Dielo malo byť odovzdané do konca roka 2008.

Firma Onyo na čele s Jamborom podpisovala zmluvy aj so Železnicami Slovenskej republiky. Štátnemu podniku sa v roku 2011 zaviazala ku „kontinuálnemu meraniu opotrebenia trakčného drôtu“. Účet? Niečo vyše 394-tisíc eur. Aby toho nebolo málo, Jambor prednášal ako odborník na energetiku aj Výboru pre hospodársku politiku NR SR počas prvej vlády Roberta Fica. Na prezentačných slidoch si však nepísal MUDr., ale len Dr. Zaujímavo vyznieva hlavne koniec prezentácie, ktorú majú HN k dispozícii. Je zakončená citátom:„Kto chce dosiahnuť veľa, dosiahne málo a kto chce dosiahnuť málo, nedosiahne nič.“ Autorom tohto citátu je pritom otec Petra Jambora, bývalý poslanec za KDH Augustín Jambor.

Vrece s projektmi

V poslednom období je najplodnejší pri čerpaní eurofondov. Už v roku 2014 dostal od Pôdohospodárskej platobnej agentúry nenávratný finančný príspevok takmer 100-tisíc eur na prestavbu rodinného domu na ubytovacie zariadenie v Považanoch. Práve v obci, v ktorej má jeho rodina predkov, chce pokračovať vo svojich podnikateľských plánoch. Koncom roka predložil úradom štyri projekty, ktoré sa uchádzajú o pomoc v celkovej výške štyri milióny eur. „V obci Považany plánujem rozšíriť ubytovaciu kapacitu existujúceho nízkokapacitného ubytovacieho zariadenia. Plánujem vybudovať aj minipivovar, skleník na produkciu zeleniny a odbytové centrum na predaj zeleniny (triedenie, úprava, balenie, expedícia, predaj),“ prezrádza HN živnostník Peter Jambor. Zároveň dodáva, že ako súčasť tohto hospodárskeho dvora plánuje zriadiť aj školiace centrum pre malých a začínajúcich poľnohospodárov.

Na otázku, čo hovorí na to, že ho v Česku považujú za podvodníka, má jasné vysvetlenie. „V roku 2010 som kandidoval do zastupiteľstva Praha 1 a Magistrátu hlavného mesta Praha za stranu Věci veřejné. Článok, na ktorý sa odvolávate, bol spôsob, ako ma politickí konkurenti zdiskreditovali,“ odhaľuje vnímanie článku, ktorý publikovali pred piatimi rokmi české Hospodářské noviny. Sám Jambor poukazuje na to, že je podnikateľsky aktívny hlavne v Česku, aktivity má aj na Slovensku.

Všetko podľa predpisov

Paradoxne živnostník neporušuje u nás žiadne predpisy či zákony. Úrady totiž nepreverujú jeho minulosť u nás či v zahraničí. „Nie je na to dôvod, aby uchádzača úrady preverovali. Ten musí iba predložiť písomnosti, že nemá podlžnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni či finančnej správe,“ hovorí odborník na eurofondy Ján Rudolf. Ak nie je dlžníkom voči štátu, spĺňa jednu z mnohých podmienok na čerpanie eurofondov. Ďalšou je aj výpis z registra trestov, ktorý uchádzač prikladá k projektu. V podmienkach je pritom uvedené, že „žiadateľ ani jeho štatutárny orgán (...) neboli právoplatne odsúdení za trestný čin korupcie, za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo za trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.“ Ak bol odsúdený za iný trestný čin, obmedzenia sa uchádzača netýkajú.

Šéf Transparency International Gabriel Šipoš vidí dieru v systéme, ktorá umožňuje čerpať eurofondy aj ľuďom s pochybnou minulosťou. „Mala by preto existovať čierna listina s ľuďmi a firmami, ktorí by na eurofondy nemali nárok,“ uzatvára Šípoš. O tom, či živnostník dostane milióny z eurofondov, rozhodnú úrady v najbližších týždňoch.