09.02.2015, 15:44

Kiska kritizoval referendum: Dlh voči menšinám sa zväčšil

Kiska kritizoval referendum: Dlh voči menšinám sa zväčšil

Nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov referenda sú aj rozhádané rodiny, priatelia,“ zhodnotil referendum prezident Andrej Kiska vo svojom prejave.

Podľa neho pribudli na Slovensku nezmieriteľné nepriateľské emócie.  Kiska sa vyjadril aj k tomu, ako podľa neho vníma spoločnosť menšiny. „Diskusia pred referendom ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije. Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil,“ doplnil prezident.

Kiska kritizoval aj fakt, že už siedme z ôsmich referend sa skončilo bez výsledku. „Akoby sa referendum u nás stalo viac nástrojom nejakého boja, a nie nástrojom, v ktorom získame nejaký výsledok.“

 

Slovenský prezident Andrej Kiska. Snímka: TASR

Vyhlásenie prezidenta Andreja Kisku k referendu

Pred 10 týždňami som na tomto mieste oznámil, že na základe rozhodnutia ústavného súdu vypisujem referendum, ktoré v sobotu aj prebehlo.

Vtedy som tiež povedal, že ako prezident považujem za svoju nepísanú povinnosť zúčastniť sa každého vypísaného referenda. A odpovedal som aj na otázku, ako budem odpovedať. Urobil som to a povedal vtedy preto, lebo chcem vykonávať tento úrad otvorene - a ako človek priamo.

Tak ako som bol otvorený vtedy, budem otvorený aj dnes.

Nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov referenda sú aj rozhádané rodiny, priatelia. Domovy, pracoviská, chrámy, Slovensko, na ktorom pribudli nezmieriteľné nepriateľské emócie, ktoré tomuto referendu v mnohých prípadoch predchádzali.

Dúfam, že nebude trvať tak dlho, ako sa nám zdalo pred referendom, kým si mnohí ľudia k sebe znovu nájdu cestu - a než sa začnú spolu normálne rozprávať ako predtým.

Vážim si a vždy budem podporovať angažovanosť. Budem tiež povzbudzovať k účasti na voľbách aj referendách.

Ale v tomto prípade mám ľudské pochopenie pre veľkú väčšinu občanov Slovenska, ktorí v sobotu hlasovať neboli. Tak ako rozumiem aj pocitu nepochopenia mnohých tých, ktorí hlasovať boli, a sú prekvapení aj výsledkom, aj emóciami, ktoré toto referendum vyvolalo.

Je prirodzené, že sú témy, kde proti sebe stoja rovnako závažné etické otázky. Ale napríklad hlasy kresťanských duchovných a teológov, ktorí nabádali k porozumeniu a ukazovali cestu k sebe, tak tieto hlasy boli prekričané - a počas kampane zaznievali aj zjednodušené, nepravdivé, necitlivé a veľakrát urážlivé tvrdenia a výroky. Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz.

Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje kampane, v ktorej sa o nej neustále hovorí - ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. A je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj životný osud.

Po sobotňajšom referende sa nič nemení na tom, že manželstvo - ako vzťah muža a ženy - máme zapísané v ústave a zákonoch. Nič sa nemení ani na tom, že pojem manželstvo považuje väčšina občanov Slovenska za synonymum vzťahu muža a ženy. Sám k nim patrím.

Iná vec je rešpekt a porozumenie spoločnosti k menšine. Diskusia pred referendom ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije. Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil.

Preto som prijal s veľkým porozumením aj vyjadrenia predsedu vlády v parlamente voči párom rovnakého pohlavia. V prípade, že bude premiér a vláda na tejto ceste považovať za užitočnú diskusiu moderovanú prezidentom, som pripravený pomôcť k tomu, aby sme tento dlh spoločne zmazali.

Potešili ma aj mnohé triezve a vyvážené hodnotenia, ktoré som zaznamenal po zverejnení výsledkov referenda. Myslím si, že ak sa zbavíme predsudkov, ak nepôjdeme do krajností -môžeme na Slovensku dospieť k riešeniam, ktoré sú pre menšinu dôstojné, ktorým bude rozumieť väčšina, a ktoré budú všeobecne prijateľným kľúčom porozumenia a spolužitia.
Rovnako ako v prípade prvej otázky, po tomto referende sa u nás nič nemení ani na tom, že ani doteraz neboli a nie sú možné adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.

To však neznamená, že u nás nežijú a nebudú žiť také páry rovnakého pohlavia, kde je jeden z partnerov otcom alebo matkou dieťa - a ktorí vychovávajú deti a príkladne sa o ne starajú. Nedopusťme, prosím, takú atmosféru v spoločnosti, aby sa deti z takýchto rodín mohli cítiť vysmievané, odstrkované alebo inak atakované.

Referendum neprinieslo platný výsledok ani v tretej otázke. Ani v diskusii pred referendom som nezaznamenal vypuklé opakované prípady neprimeraného vyučovania v tejto oblasti, ktoré by sa stali u nás. Sám som otcom malých detí, a tiež by som ako rodič nesúhlasil, aby ich v škole učili veci neprimerané veku alebo dobrým mravom.

Domnievam sa, že vláda a ministerstvo školstva má dostatok možností, aby táto otázka nemusela byť v budúcnosti vôbec nastolená.

Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo "rodina" - ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie.

Máme za sebou ôsme celoštátne referendum - pritom sedem z nich sa skončilo bez výsledku, vrátane tohto. A to jedno-jediné, pritom veľmi dôležité, bolo platné len veľmi tesne.

Akoby sa referendum u nás stalo viac nástrojom nejakého boja, a nie nástrojom, v ktorom získame nejaký výsledok.

V obciach a mestách používame referendum na rozhodovanie občanov o dôležitých otázkach podľa môjho názoru stále málo a zriedka. Je možné, že po tomto referende a na základe toho, že tento rok je rokom, v ktorom sa vyhrotí predvolebný súboj, sa nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúsia zorganizovať ďalšie referendá.

Chcel by som zdôrazniť: Bolo by zlé, keby sme na Slovensku opakovanou skúsenosťou zlikvidovali inštitút referenda tým, že k nemu definitívne stratíme dôveru. Zachovajme si tento nástroj, ale používajme ho rozumne a uvážlivo. Nespravme z referenda politický alebo ideologický nástroj nátlaku alebo propagandy. Verím, že ďalšie referendum bude aktom, ktorý bude zabezpečovať skutočný záujem ľudí našej krajiny.

A ešte celkom na záver: Dovoľte mi s nádejou sa obrátiť na organizácie a aktivistov, ktorí viedli kampaň - či ju už viedli za sobotňajšie referendum alebo proti nemu - ale aj na všetkých ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do diskusií verejne, v súkromí, na sociálnych sieťach alebo v práci, vrátane kňazov a duchovných cirkví:

Slovensko je malá, ale pestrá krajina -a naša súdržnosť sa musí odvíjať od vzájomnej tolerancie, úcty a pochopenia.

Toto nie je program - to je nevyhnutnosť.

Ponechajme si každý svoje presvedčenie - ľudské, náboženské, svetonázorové --, ale pokúsme sa pochopiť a porozumieť nielen tomu vlastnému. Nesúhlas s druhými nesmie znamenať nepriateľstvo alebo pokušenie nad niekým zvíťaziť.

Pretože Slovensko patrí každému z nás rovnako.