Americké filmové štúdiá si na Slovensku podávajú kľučky, aby u nás mohli točiť filmy. Slovenská kinematografia ožíva a ekonomike pomáhajú peniaze, ktoré tu minuli filmári z Hollywoodu. Takéto nádeje si vkladá minister kultúry Marek Maďarič do stimulov pre filmových producentov – zrejme sa však nenaplnia. Práve včera mu parlament schválil novelu zákona o audiovizuálnom fonde.
Podľa nej štát vráti filmárom 20 percent nákladov z produkcií nad dva milióny eur. Producenti sa zhodujú, že takéto podmienky nie sú atraktívne pre domácich ani zahraničných filmárov. „Dva milóny eur je pre nás privysoká suma, na Slovensku ich pri natáčaní prakticky nie je za čo utratiť,“ vraví Zuzana Mistríková z Asociácie nezávislých producentov. Napríklad akutálny hit slovenských kín Kandidát stál okolo 180-tisíc eur.
Nemáme infraštruktúru
Filmový publicista Peter Vrábel, ktorý pôsobil aj v Hollywoode, potvrdzuje, že na európske filmy je dvojmiliónová suma privysoká. „Vidím tam snahu pritiahnuť veľké americké produkcie,“ povedal HN. Ani to sa podľa Heleny Fraňkovej, ktorá šéfuje českému Štátneho fondu kinematografie, nemusí podariť. „Slovensko nemá dostatočnú filmovú infraštruktúru, štúdiá, ateliéry a v dôsledku tejto reality sa domnievam, že medzi filmármi nie je známe ako krajina, kam by sa chodilo natáčať,“ povedala pre HN.
Český úspech
Podobný systém, o aký sa pokúša Maďarič, funguje v Česku od roku 2010 a stretol sa s úspechom. O stimuly sa tam môžu uchádzať producenti, ktorí za celovečerný film utratia 600-tisíc eur.
Tamojší fond má ročne k dispozícii takmer 19,4 milióna eur, no záujem niekoľkonásobne prevyšuje ponuku. Fond preto lobuje, aby sa suma zdvihla o ďalších 11 miliónov eur. Medzi podporenými filmami boli oceňované Lidice, ale aj americký akčný film Mission Impossible: Ghost Protocol či Child 44 od slávneho režiséra Ridleyho Scotta.
Fraňková pripomenula tiež, že pravidlá pomoci u nás musí odobriť aj Európska komisia. Vyrieknutie súhlasu od komisie môže navyše trvať až trištvrte roka. „Kým Európska komisia nedá razítko, žiadne peniaze sa vyplácať nesmú,“ vraví. Stabilitu podľa Fraňkovej potrebujú aj filmári. „Keď filmári nemajú istotu stabilných podmienok, tak natáčať neprídu,“ tvrdí.
Ani korunu
Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) podporu kinematografie víta, nepáči sa mu však, že podmienky na udelenie dotácie napokon nebudú priamo v zákone, ale vo vyhláške ministerstva kultúry. „Vytvára to obrovskú mieru subjektivity, aby minister mohol nastaviť podmienky len pre niektoré projekty,“ povedal HN.
Analytik inštitútu INESS Ján Dinga by kinematografiu stimulmi nepodporoval vôbec. „Filmársky priemysel je priemysel ako ktorýkoľvek iný a nie je dôvod, prečo by mal byť podporovaný z verejných zdrojov. Štátne dotácie v praxi ekonomiku nestimulujú, ale len presúvajú vzácne zdroje z iných častí ekonomikcy v prospech čerpania dotácie,“ komentoval schválený zákon pre HN. Ak chce vláda pomôcť ekonomike, mala by podľa Dingu plošne znížiť dane pre všetkých.