08.12.2014, 15:05

Bezdomovci dostali prácu. Na stanici v Bratislave nosia ľuďom batožinu

Bezdomovci dostali prácu. Na stanici v Bratislave nosia ľuďom batožinu

Obliekli si modro-bordové uniformy, nasadili brigadírku, biele rukavičky a vyrazili na bratislavskú Hlavnú stanicu. Zo siedmich ľudí bez domova sa od dnešného dňa stali nosiči batožín. Získali tak akési zamestnanie na tri dni v týždni. Na mieste, kde bezdomovci väčšinou len prespávajú či popíjajú alkohol, budú oddnes tri hodiny v pondelok, stredu a piatok pomáhať cestujúcim. Tí službu dostanú bezplatne.

S nápadom urobiť z ľudí bez domova nosičov batožiny na stanici prišla jedna z čitateliek pouličného časopisu Nota Bene. "Povzdychla si, ako sa musí vláčiť s batožinou po schodoch na stanici a napadlo jej, aké by bolo úžasné, kedy tam boli naši predajcovia a s kuframi ľuďom pomáhali," povedala na dnešnej tlačovej konferencii Sandra Tordová, riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré pouličný časopis vydáva. Myšlienka ich nadchla a spomedzi predavačov tak združenie vybralo siedmich ľudí bez domova, ktorým takúto prácu ponúklo.

Nosiči budú na stanici pracovať od 9.00 do 13.00 h. Na začiatku združenie vybralo menej frekventované časy, aby si nosiči na prácu zvykli. „Čaká ich najskôr nie úplne ľahká úloha pri rozbehu novej služby. Musia si získať dôveru ľudí. Ich úlohou bude osloviť cestujúceho, zvládnuť prípadné odmietnutie a vyriešiť problémové situácie," vysvetlila Tordová. Pomáhať ľuďom bez domova majú s prácou na stanici aj sociálni pracovníci.


Nosiči na Hlavnej stanici v Bratislave. Snímka: HN/Pavol Funtál

Pre predavača Doda bola nová práca ďalším krokom vpred. "Išiel som do toho s tým, že môžem pracovať, môžem byť s ľuďmi, môžem ich spoznávať. A mám tiež dlhy, väčšina bezdomovcov ich má a potrebujem ich splácať. Nota Bene mi dalo ponuku si tie dlhy nejako vyrovnať. A taká ponuka sa možno už nikdy nenaskytne," povedal Dodo s tým, že šancu jednoducho treba využiť.

Aj ďalší nosič Jozef je bezdomovec. Také slovo sa mu ale nepáči, hovorí si radšej bezbytovec. Tiež dosiaľ predával časopis. "Ľudia si ho kupovali, pomáhali mi, chcel by som im teda teraz aj ja pomôcť," vysvetlil.

"Chcel by som sa tiež konečne zbaviť dlhov a dostať sa späť do života," dodal. Jozef aj Dodo hovoria o dlhoch, lebo aj tie projekt rieši. Ak si totiž zo svojho príjmu odložia na dlhy nejaké peniaze, združenie im prispeje rovnakou čiastkou, najviac však 100 eurami.

Koordinátor projektu Peter Kadlečík vysvetľuje, že dlhy a exekúcie sú pri zamestnávaní ľudí bez domova najväčšou bariérou. "Vznikli často nedbalým správaním, ale sú tu aj systémové chyby. Keď sa totiž človek bez domova ocitne na ulici, snaží sa deň nejako prežiť. Vtedy ho vôbec ani len nenapadne, že sa treba prihlásiť na úrad práce, aby mu bolo v čase, keď nie je zamestnaný, hradené zdravotné poistenie," priblížil Kadlečík.

Takmer každý z nosičov tak má dlh na zdravotnom poistení, tie najvyššie sa šplhajú až na sumu päťtisíc eur. "To by bolo ťažké splatiť komukoľvek z nás," podotkol Kadlečík.

Vysvetlil, že keď sa potom človek bez domova zamestná, prvotné nadšenie, že má prácu, čochvíľa opadne. Z účtu v banke mu exekútor veľkú časť peňazí vezme a demotivovaný bezdomovec z práce nakoniec odíde.

Oddlžiť chce združenie bezdomovcov prioritne na zdravotnom poistení, aby mali prístup k zdravotnej pomoci. "Zárodok ochorenia či bezvýznamné zranenie totiž bez ošetrenia môže znamenať, že človek bez domova príde do situácie, že potrebuje ísť na veľmi drahú operáciu," dodal Kadlečík.

Postupne majú nosiči pracovať aj v rušnejších hodinách a združenie chce tiež získať aj ďalšie peniaze, aby trom nosičom mohlo ponúknuť možnosť zamestnať sa na polovičný úväzok. Službu by tak potom poskytovali každý deň.