06.01.2014, 23:59

Cena za zdravie rapídne stúpa

Výdavky v slovenskom zdravotníctve rástli za posledné desaťročie najrýchlejšie spomedzi členských krajín OECD.

Cena za zdravie rapídne stúpa

Viac peňazí šlo nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z peňaženiek pacientov. Upozorňujú na to odborníci, podľa ktorých sa v posledných rokoch míňa razantne viac u lekárov, v nemocniciach či na doplatkoch za lieky.

„Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku priame platby pacientov takým rýchlym tempom, že sa dostali z úrovní pod priemerom OECD vysoko nad priemer,“ komentuje analytik INEKO Dušan Zachar. Pripomína, že doteraz patria medzi najvyššie spomedzi európskych krajín OECD. Tvrdí tiež, že ľudia by za peniaze, ktoré v súčasnosti vynakladáme na zdravotníctvo, mohli dostať oveľa lepšiu starostlivosť a viac zdravia.

 

 

Okrem platieb aj úplatky

Podľa hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta pokrývajú platby pacientov zhruba štvrtinu celkových výdavkov v tomto rezorte. Vychádza z poslednej správy OECD. „Tempo rastu výdavkov z vlastného vrecka bolo na Slovensku medzi rokmi 2000 a 2010 najvyššie z celej OECD. O 15 percent,“ hovorí Barta. Pacienti sú navyše v ambulanciách konfrontovaní aj s „neoficiálnymi“ platbami. Podľa dotazníka HPI zhruba štvrtina ľudí má skúsenosť, že si od nich sami lekári priamo alebo nepriamo vyžiadali úplatok. Najčastejšie im platili od 100 do 333 eur. V rámci oficiálnych platieb podľa OECD Slováci najviac míňajú najmä na lieky, na ktoré ide až 38 percent z celkových výdavkov.

Veľmi málo peňazí, naopak, Slovensko dáva do nemocníc a na dlhodobú starostlivosť. Potvrdzuje to aj prezident Asociácie súkromných nemocníc Marián Petko. Podľa neho tento stav trvá už 10 rokov. „Peniaze idú do iných segmentov, ako je napríklad ambulantný či liekový sektor. Odtiaľto sa musia presmerovať,“ mieni.

 

Štát sa bráni

Podľa ministerstva zdravotníctva Zuzany Zvolenskej je nízky podiel výdavkov do nemocníc spôsobený historickým vývojom. „V súčasnosti je našou snahou množstvo financií do nemocníc zvyšovať, čo sa v roku 2013 podarilo,“ skonštatovala hovorkyňa Martina Lidinská.

Údaje o vysokých výdavkoch na lieky uvádzané svetovou organizáciou považuje rezort za nadhodnotené. Ako príčinu vidia nákupy rôzneho voľnopredajného tovaru. Rezort tiež upozorňuje na to, že suma výdavkov na dlhodobú starostlivosť je neúplná. „Obsahuje len výdavky na služby agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, keďže oblasť dlhodobej starostlivosti zatiaľ vecne prislúcha ministerstvu práce a nie je preto komplexne vyčíslená,“ uvádza Lidinská.

 

Nutné zásadné reformy

Peniaze, ktoré do systému nejdú priamo z peňaženiek ľudí, usmerňujú zdravotné poisťovne. Združenie zdravotných poisťovní dlhodobo upozorňuje na zle nastavený zdravotnícky systém, ktorý pohlcuje čoraz viac zdrojov bez reálneho zlepšenia jeho stavu. „Náš systém potrebuje zásadné reformy a hoci sú mnohé z nich naplánované už dlhodobo a v zhode s odbornou verejnosťou, ich realizácia mešká alebo sa úplne odkladá. Napríklad avizované DRG či eHealth, ktoré majú vniesť jasné pravidlá financovania pre všetkých, zvýšiť transparentnosť a kontrolu,“ hovorí prezidentka združenia Katarína Kafková.