29.12.2015, 00:00

Diagnóza Harabin. Svitá nádej na liečbu

Už viac než 30 rokov pôsobí Štefan Harabin v sudcovskom talári. Rok 2015 mohol byť jeho posledný.

Diagnóza Harabin. Svitá nádej na liečbu

„Pôjdeš do basy, ty hajzel.“ Jedno z mnohých slovných spojení, ktoré na slovenskej parlamentnej pôde takpovediac zľudoveli. Takýto prísľub na adresu vtedajšieho poslanca Daniela Lipšica vyslovil ešte v roku 2008 exminister spravodlivosti Štefan Harabin. V pléne parlamentu sa vtedy živo diskutovalo práve o jeho zosadení z ministerskej stoličky. Dôvodom bol prepis údajného Harabinovho telefonického rozhovoru s hlavou albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim, ktorý vtedy Lipšic v parlamente predložil. Mnohí ľudia tajne dúfali, že sa tým Harabina navždy zbavia. Nič také sa nestalo. Z odvolávania na jeseň 2008 napokon nebolo nič, no do konca volebného obdobia Harabin vo vláde aj tak nedoslúžil. O rok neskôr sa pobral späť na starú známu adresu, na Najvyšší súd. A trvalo ďalších šesť rokov, kým sa priblížila úplná Harabinova definitíva.

Mečiarov človek

Vráťme sa do roku 1983, teda do času, keď justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach Harabin začal vykonávať remeslo, ktoré sa neskôr stalo jeho osudom. Po troch rokoch čakania napokon nastúpil na Okresný súd v Poprade, kde pracoval až do roku 1990. Po ročnej anabáze na Krajskom súde v Košiciach nastúpil v roku 1991 na ministerstvo spravodlivosti ako riaditeľ trestnej sekcie. Tam si ho prvý raz všimol rýchlo rastúci „otec národa“ Vladimír Mečiar.

„Mečiar na Najvyššom súde potreboval svojho človeka a Harabin všetky jeho kritériá spĺňal. Tak si ho tam vytiahol,“ prezradil nám dobre informovaný zdroj z prostredia Najvyššieho súdu. Napriek tomu, že sám Harabin priateľské vzťahy s akýmikoľvek politikmi popiera, v rozhovoroch niekoľkokrát potvrdil, že si Mečiara váži. „Vladimíra Mečiara si vysoko vážim ako človeka a považujem ho za štátnika svetového formátu,“ povedal v roku 2006 v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Najvyšší súd I

A tak sa teda v roku 1993 po desiatich rokoch praxe dostal Harabin prvý raz na Najvyšší súd. Prvé tri roky bol radovým sudcom trestného kolégia, v roku 1996 sa stal jeho predsedom, kde pobudol ďalšie dva roky. „Počas svojho funkcionárskeho obdobia, obrazne povedané, visel na gume od Mečiarových gatí a bezhlavo plnil jeho politické príkazy,“ vyjadril sa toto leto pre denník SME jeden z Harabinových najväčších odporcov na Najvyššom súde Juraj Kliment.

Toto obdobie bolo najmä na verejnosti poznačené budovaním akéhosi mafiánskeho štátu a prehlbujúcou sa medzinárodnou izoláciou. Hoci z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa do vývoja veľmi zasahovať nedalo, podľa niektorých jeho kolegov to ani nikdy nebolo jeho cieľom. V tomto období sa začal aj jeho konflikt s Danielom Lipšicom, ktorý vo svojej podstate pokračuje až dodnes. V roku 1998 ho parlament na návrh Mečiarovej vlády zvolil za predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR, kde zotrval až do roku 2003.

Najvyšší súd II

A teraz sa presuňme o pár rokov vpred. Po roku 2003 sa totiž Harabin stal opäť predsedom trestného kolégia na Najvyššom súde a takto to zostalo až do roku 2006. Potom sa však znovu zmenili politické pomery a ozvali sa aj staré politické kontakty. Prvá vláda Roberta Fica s koaličnými partnermi Jánom Slotom a najmä Vladimírom Mečiarom vniesla Harabinovi opäť vietor do plachiet. Stal sa podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti.

Jednou z jeho hlavných aktivít sa stal boj za zrušenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré boli vytvorené najmä na boj proti organizovanému zločinu. Prekážali mu hlavne vyššie platy sudcov Špeciálneho súdu a taktiež bezpečnostné previerky sudcov, ktoré boli podľa jeho názoru protiústavné. Svoj boj napokon vyhral. V roku 2009 Ústavný súd o jediný hlas zrušil Špeciálny súd, ktorý však ihneď nahradil Špecializovaný trestný súd s veľmi podobným zameraním. Harabin bol už o mesiac nato opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu.

Posledné kvapky

V roku 2015 sa vždy pevná pôda pod Harabinovými nohami začala pomaly triasť. Ešte v roku 2014 neobhájil svoj post predsedu Najvyššieho súdu, kde ho nahradila Daniela Švecová. Následne začal jeho senát chrliť rozsudky, s ktorými časť odbornej verejnosti nesúhlasila. Senát prepustil na slobodu policajtov odsúdených za korupciu, sexuálneho devianta, vyhovel dovolaniu Ivana Maroša odsúdeného v kauze Duckého zmeniek. Postupne prišiel o post predsedu trestného kolégia a rozsadený bol aj jeho pôvodný senát.

Na jeseň sa začali na jeho hlavu valiť disciplinárne podania, hrozí mu krátenie platu, preradenie na súd nižšieho stupňa a dokonca najnovšie aj úplné vyzlečenie zo sudcovského talára. Na druhej strane však treba pripomenúť aj slová Lucie Žitňanskej. Tá totiž pred časom povedala, že Štefan Harabin nie je príčinou, ale len výsledkom katastrofálneho stavu slovenskej justície. Jeho odchodom sa síce vyčistí vzduch, no cesta k ideálu je aj tak ešte veľmi dlhá.

Harabinove najväčšie kauzy a žaloby:

1. Šikovný nákup

Hospodárske noviny v októbri 2009 poukázali na podozrivú kúpu rekreačnej chaty v Dunajskej Lužnej za 65400 eur, pričom túto cenu mal mať len samotný pozemok. Predávajúci, miestny podnikateľ Miroslav L., už v apríli 2010 dostal prácu na Najvyššom súde. Predtým bol pritom spájaný s takzvanou konkurznou mafiou.

 

2. Narkobarón

Baki Sadiki je na Slovensku asi najznámejší kosovský Albánec. Človek spájaný s drogovou mafiou sa preslávil údajným telefonickým rozhovorom v roku 1994 s vtedajším sudcom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom. V rámci tejto kauzy sa ešte stále Harabin súdi s Generálnou prokuratúrou o 150-tisíc eur za poškodenie dobrej povesti. Generálna prokuratúra totiž v roku 2008 potvrdila existenciu prepisu jeho telefonátu so Sadikim.

 

3. Zrušená pokuta

Nevpustená kontrola Najvyššieho súdu úradníkmi z ministerstva financií vyšla Harabina na 70 percent jeho ročného platu. Ten sa však so sťažnosťou obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý mu vyhovel a vrátil celú vec na slovenský Ústavný súd. Konanie sa zastavilo, pretože pre námietky zaujatosti reálne nemal kto v tejto veci rozhodovať.

 

4. Mafián

Magazín Plus 7 dní tento rok zverejnil Harabinovu fotografiu s mužom odsúdeným za objednávku troch vrážd. Milan Majerčík sa mal nachádzať na akcii s ich spoločným známym Jozefom Oklamčákom ešte v roku 2013. Harabin tvrdí, že sa stretli náhodou a nepoznajú sa.

 

5. Rušenie rozsudkov

„Piť krv“ začal Harabin tento rok aj predsedníčke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej, keď postupne poslal na slobodu policajtov odsúdených za korupciu, nebezpečného sexuálneho devianta či napríklad vyhovel dovolaniu bývalého finančného riaditeľa SPP Ivana Maroša, ktorý bol odsúdený v kauze Duckého zmeniek. Tieto kroky znamenali postupné iniciovanie disciplinárnych konaní voči Štefanovi Harabinovi.

 

6. Harabin vs. médiá

Celkovo podľa údajov VIA IURIS Harabin žalobami za poškodenie povesti od roku 2006 vysúdil viac ako 300-tisíc eur.