10.04.2015, 20:03

Kauza Váhostav pripomína Gorilu, zhodli sa politickí komentátori

"Táto kauza ukazuje takmer taký rozmer ako Gorila," súhlasil Chmelár s Hrabkom.

Kauza Váhostav pripomína Gorilu, zhodli sa politickí komentátori

Dve mimoriadne schôdze parlamentu v stredu 15. apríla sú dôsledkom snahy Smeru presvedčiť, že vládna strana chce riešiť problémy spojené s reštrukturalizáciou Váhostavu, a zlej stratégie opozície.

Tá totiž v čase, keď by sa mala venovať prioritne práve tejto téme, sama otvorila inú a chce odvolávať ministra zdravotníctva Viliama Čisláka. Zaznelo to v diskusii rektora Akadémie médií Eduarda Chmelára a publicistu Juraja Hrabka na TABLET.TV.

„Najprv bola zvolaná na stredu schôdza k Váhostavu. Až potom prišlo podanie skupiny poslancov a na základe neho zvolal predseda parlamentu mimoriadnu schôdzu k ministrovi zdravotníctva,“ upozornil Hrabko.

„Mohol ju zvolať aj na iný deň, ale vybral si stredu dopoludnia. Osobne to vnímam ako chybu opozičných poslancov, že podali návrh na odvolanie ministra zdravotníctva. Tu leží na stole téma Váhostav, ktorá je mimoriadne vážna a podľa môjho názoru v istom zmysle pripomína Gorilu,“ konštatoval Hrabko.

„Minister Čislák odvolaný nebude, s tým ani nikto nepočíta, ani poslanci. Chcú iba debatu o situácii v zdravotníctve, pričom argument, že nepočkajú ani na správu, ktorú má minister dať parlamentu, sa mi zdá byť dobrý. Mohli počkať,“ dodal analytik.

Chmelár označil pripravovanú mimoriadnu schôdzu o Váhostave za „predvolebný míting Smeru-SD“.

„Schôdza má demonštrovať, že Smer-SD sa vysporiadava s týmito otázkami a opozícia ho pritom len vyrušuje,“ argumentuje Chmelár. Situácia je však podľa neho mimoriadne vážna, lebo na ňu doplatilo množstvo živnostníkov a malých firiem, pričom šanca na to, že im niekto reálne pomôže, je skôr teoretická.

„Táto kauza ukazuje takmer taký rozmer ako Gorila,“ súhlasil Chmelár s Hrabkom.

Obaja sa zhodli na tom, že v prípade skutočne dobrej vôle by sa riešenie pre poškodených mohlo nájsť, neočakávajú však, že takáto politická vôľa aj skutočne bude.

Ak by bola reálna skutočne efektívna legislatívna zmena, podľa Chmelára by začal fungovať parlamentný lobing, voči ktorému nie sú imúnni ani súčasní opoziční poslanci. „Nič z toho nebude, len jedno nákladné divadlo,“ odhadol Chmelár.

Kiskov rok

Obaja analytici sa vyjadrili aj k prvému roku od zvolenia prezidenta Andreja Kisku. Podľa Chmelára výrazne zlepšil imidž úradu prezidenta.

„Podarilo sa mu to tým, že sa zameriava na PR. Ale mnoho vecí, ktoré dnes občania vnímajú až euforicky, že takého prezidenta sme tu ešte nemali, sú pri hlbšom skúmaní tie isté veci, ako robili jeho predchodcovia, akurát pri tom nemali kameru a nevešali to na Facebook,“ poznamenal.

„Jeho aktivity v oblasti zahraničnej politiky sú vnímané optikou toho, či s jeho krokmi súhlasíme, alebo nie. Ale čo sa týka aktivity, tu by som si dovolil polemizovať. Ak si pozrieme, ako vystupovali na európskych fórach alebo summitoch NATO bývalí prezidenti Gašparovič a Schuster, vidíme, že Ivan Gašparovič vedel na tejto úrovni lepšie komunikovať tieto témy a rovnako to bolo v línii slovenskej zahraničnej politiky,“ poznamenal Chmelár, podľa ktorého je Andrej Kiska v porovnaní s predchodcami viac závislý od odporúčaní svojich poradcov.

V otázkach, ako sú napríklad zmeny v súdnictve, podľa neho prezident „narazil“, je to však do istej miery dané aj pomerne malými právomocami hlavy štátu.

„Najväčší rozdiel je v tom, že Andrej Kiska rozhodne nie je, ani sa netvári akoby člen Smeru-SD. Jeho predchodca priznal, že sa tak cíti,“ porovnal aktuálneho prezidenta s jeho predchodcom Juraj Hrabko.

Hlave štátu však vyčíta, že niekedy podpíše aj zákony, s ktorými podľa vlastných vyjadrení nie je úplne spokojný. „Mňa sklamalo, ako zaobchádza so zákonmi. Nevráti zákony, ktoré by podľa mňa mal, či už volebný zákon alebo zákon o odpadoch,“ poznamenal Hrabko.

Polícia robí poľovačky na Rómov ako na Indiánov

Analytici v relácii komentovali aj kontroverzný policajný zásah v rómskej osade vo Vrbnici. Zatiaľ čo podľa polície k použitiu donucovacích prostriedkov nedošlo, rómski aktivisti tvrdia, že prišlo k fyzickému útoku na viacerých obyvateľov osady. Pri zásahu pritom išlo o pátranie po jedinej osobe.

„Policajnej verzii neverím. Ak nie je problém vziať videokameru na ukážkový zásah proti drogovým dílerom v Seredi, ale vždy je problém brať videokameru na zásahy voči Rómom, vidím to tak, že si polícia robí poľovačky na Rómov ako na Indiánov,“ reagoval Chmelár.

Upozornil, že na videu, ktoré nakrútili rómski novinári, je vidieť evidentné krvné podliatiny. „Ak si niekto nemyslí, že sa zbili sami... Myslím si, že už je tomu naozaj treba povedať dosť,“ povedal.

Hrabko očakáva, že policajná inšpekcia bude konštatovať, že „skutok sa nestal“. „Vyjadrenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka bolo kúzelné. Dospeli sme ním do vyššieho štádia. Povedal, že o použití donucovacích prostriedkov sa musí vždy vypracovať záznam, ak ich policajti použili. V tomto prípade záznam nie je," pripomenul Hrabko.

"Takže ich asi nepoužili, nič sa nestalo. Ak neexistuje záznam, znamená to, že žiadne donucovacie prostriedky neboli použité a ani inšpekcia nemôže prísť k inému záveru,“ poznamenal ironicky Hrabko. Chmelár dodal, že podmienky na nezávislé vyšetrenie tohto typu incidentov boli lepšie v čase, keď ešte existovala vojenská prokuratúra.

„Ale keď je policajná inšpekcia podriadená ministrovi vnútra, nedočkáme sa ničoho,“ uzavrel Chmelár.