03.02.2016, 00:00

Nechceme robiť pre štát, odkazujú špičky IT vláde

Ministerstvo sa bráni pred výčitkami z nedotiahnutého e-governmentu. Počkajte pár mesiacov, odkazuje firmám.

 Nechceme robiť pre štát, odkazujú špičky IT vláde

Štátna zákazka? Ďakujem, neprosím. Tak znie odpoveď viacerých našich IT špecialistov na prácu pre ministerstvá. „Hovorí sa, že nemáte šancu vyhrať verejné obstarávanie, pokiaľ nie ste s niekým dohodnutí. Toto korešponduje aj s mojimi skúsenosťami,“ opisuje Michal Truban, zakladateľ spoločnosti Websupport a člen iniciatívy Slovensko. Digital. Práve preto sa spolupráca so štátom dostala pre mnohé z našich firiem do kolónky „nežiaduca“.

Bez štátu, bez problémov

„Náš trh sú globálni firemní klienti. To je v určitom zmysle naše šťastie, keďže sa vieme vyhnúť mnohým sporným tendrom,“ hovorí riaditeľ pre stratégiu a rozvoj firmy T-Systems Slovakia Martin Džbor. Podobne reagoval aj Šimon Šicko, CEO spoločnosti PixelFederation. „Na týchto tendroch a súťažiach sa neplánujeme vôbec zúčastňovať,“ odkázal. Nejde pritom o osamelých bežcov. Rovnako zmýšľajúcich podnikateľov združuje napríklad aj iniciatíva Nepracujem pre štát. Jej založenie zdôvodnil v nedávnom rozhovore pre HN zakladateľ iniciatívy Pavol Lupták.

„Ako podnikatelia sme svedkami zavádzania nezmyselných regulácií, zvyšovania daní, znemožňovania hotovostných prevodov nad istú sumu či iných pokusov štátu mať čoraz väčšiu kontrolu nad naším podnikaním. Rozhodli sme sa, že nechceme podporovať tých, ktorí obmedzujú našu slobodu.“ Podľa štátu však nie je podobné správanie firiem v ich vlastnom záujme. „Čím viac firiem sa na verejných obstarávaniach zúčastní, využije pri nich všetky možné prostriedky, ktoré zákon ponúka, tým menej negatív a kritiky bude verejné obstarávanie sprevádzať. Všeobecné konštatovanie nikomu nepomôže, len konkrétne skúsenosti,“ odkázal Juraj Bárdy, člen architektonickej kancelárie verejnej správy ministerstva financií, ktorý sa téme dlhodobo venuje.

Utopili sme miliardu

Na informatizáciu sme od roku 2007 dali takmer miliardu z eurofondov. Podľa odborníkov z platformy Slovakia. Digital pomerne neúspešne. Na ilustráciu: Z týchto peňazí sa napríklad zaplatilo 47 miliónov eur za program e-Health. Dodnes plne nefunguje. Ďalších takmer 30 miliónov chcelo ministerstvo zdravotníctva „vyhodiť“ za nákup e-preukazov poistenca, ktoré neboli podľa platformy potrebné. „Celá informatizácia sa počas rokov výrazne spolitizovala, prevládol záujem jednotlivcov nad záujmom krajiny a z mnohých inak užitočných projektov sa stali skôr výstavné skrine klientelizmu,“ komentoval situáciu Džbor. Ministerstvo sa však bráni. Tvrdí, že s informatizáciou sa u nás začalo neskoro, chyby postupne odstránia a prvé výsledky sa ukážu čo nevidieť. „Reálne výsledky bude možné vidieť v nasledujúcich mesiacoch, ako sa kvalita elektronických služieb bude postupne zvyšovať, ” povedal Bárdy.

Politikom chýba vôľa upratať

Ján Hargaš, zástupca iniciatívy Slovensko. Digital

Aký je podľa vás najväčší problém štátneho IT?

Z pohľadu našej iniciatívy vnímame, že je to najmä nízka transparentnosť vzťahov a rozhodnutí. Tie často bránia férovej súťaži, do ktorej by sa mohli zapojiť aj malí a strední podnikatelia. A práve tí sú v IT nositeľmi inovácií.

Často sa štátnym predstaviteľom vyčíta práve nezvládnutie informatizácie. Prečo?

Myslím si, že je to hlavne rozpor medzi očakávaniami, ktoré tu boli v roku 2007, keď sa informatizácia naplno rozbiehala, a výsledkom. Ten nezodpovedá pôvodným cieľom. Faktorov, ktoré to ovplyvnili, je veľa a bolo by nekorektné vyťahovať len jednu príčinu. Otázka je, či sme sa poučili. Ale keď sa dnes pozrieme na Vestník verejného obstarávania, vidíme, že sa opäť nakupujú megaprojekty bez štúdií a zdôvodnenia, bez verejnej diskusie. Rezorty si robia, čo chcú a informatizácia nemá jedného pána. Nie je to dobrý prístup.

Čo teda je?

Informatizácia spoločnosti je prierezová téma, dôležitá pre všetky rezorty. Je potrebná väčšia koordinácia, a to nielen pre projekty financované z eurofondov. Inak to dopadne tak, ako teraz: Namiesto rozširovania už existujúcich projektov sa vyvíjajú duplicitné riešenia a stále nové a nové systémy, čo je v konečnom dôsledku trikrát také drahé. Riešenie vidíme vo vytvorení jednotnej organizácie, pod ktorú by informatizácia spadala. Ako to bolo napríklad vo Veľkej Británii v roku 2010, keď sa rozhodli pre zásadné reformy a informatizácia sa stala pre vládu prioritou.

Rovnako sú terčom kritiky aj problematické verejné obstarávania. Známe sú viaceré prípady predražených nákupov či klientelizmu. Prečo práve v IT sektore?

Je to dané tým, že IT je veľmi komplikovaná oblasť. Porovnať napríklad cenu didaktickej pomôcky – narážam na medializované nákupy sifónov v školstve, je jednoduchšie ako porovnanie dvoch komplexných IT systémov. Ale jedna paralela tam je. Aj tie sifóny boli predražené práve preto, že sa nakupovalo 60 vecí naraz, a tým sa zákonite obmedzila konkurencia. V IT to funguje podobne. Ak nakupujete obrovský projekt za desiatky miliónov, je len veľmi malý počet podnikateľov, ktorí ho vedia dodať.

Ako možno tieto negatíva eliminovať?

Jedným z trendov v zahraničí je rozbíjať veľké projekty na menšie časti a otvárať tak priestor širšej konkurencii. Pre oblasť obstarávania IT existujú už roky usmernenia Európskej komisie. Dokonca máme platné uznesenia Vlády SR v tejto oblasti, ktoré sa však ignorujú. Myslíme si, že nastal čas na zásadnú reformu toho, ako štát nakupuje IT.

Je zmena reálna už v priebehu najbližšieho vládneho obdobia?

Samozrejme, je to reálne. O to viac, že Slovensko práve rozbieha ďalšiu veľkú investíciu do IT z eurofondov. To je veľká šanca spraviť dôležité zmeny. Podobné problémy, akými trpí štátne IT, riešili aj v zahraničí. Inšpirácie je dosť, potrebujeme len viac politickej vôle upratať v tomto sektore.

ANKETA

Ako sa vám podniká na Slovensku? Čo považujete za najväčší problém a, naopak, ktoré opatrenia od štátu by vám pomohli?

Filip Francisty, COO digitálnej agentúry Plat4M

Ak si odmyslíme klasické podnikateľské problémy, akými sú byrokracia, dane a odvody, tak je to určite vzdelanie a pracovné návyky. To, samozrejme, úzko súvisí s naším školstvom, ktoré sa aktuálne teší veľkej mediálnej pozornosti. Pevne verím, že sa ľady pohnú a odpútame sa od zastaraných spôsobov výučby. Dnešné školstvo často produkuje skôr ľudí s titulom ako ľudí s potrebným vzdelaním. Aj napriek svojej malosti je na Slovensku našťastie množstvo IT profesionálov. Trh sa však rapídne rozvíja a namiesto obrovského počtu, právnikov‘ by sme sa konečne mali zamerať na technické smery. Samozrejme, nižšie odvodové zaťaženie, možnosť komunikovať so štátom elektronicky, podpora malých a stredných podnikateľov – štandardné podnikateľské prvky vyspelých ekonomík. V IT sektore je našťastie veľa lídrov a serióznych podnikateľov s chuťou pomôcť štátu a celej spoločnosti. Len škoda, že neboli zapojení do informatizácie od začiatku. Väčšia integrácia medzi oboma skupinami by rozhodne priniesla lepšie výsledky.

Martin Džbor, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj T-Systems Slovakia

Kľúčom k úspechu a pridanej hodnote sú vzdelaní a pripravení ľudia. Tých však v oblasti IT vôbec nepribúda, skôr naopak. Pripravenosť absolventov na prax a prvé zamestnanie nie je ani v oblasti IT ružová – nás ako firmu to brzdí pri ďalšom rozvoji, pri súperení o potenciálne nové zákazky zamerané na inovácie. Ako firma sme aktívni v spolupráci s trhom práce a vzdelávania, ale celkovo vnímame relatívne nízky záujem štátu o intenzívnejšiu podporu či už vzdelávania, alebo aj reálneho aplikovaného výskumu vo firmách. Je ťažké v takom malom priestore predložiť všetky opatrenia, ktoré by sme chceli od štátu. Určite by medzi nimi bol tlak na zvýšenie kvality slovenského školstva. Ďalej sústrediť sa na prevenciu vzniku nezamestnanosti namiesto rozsiahlych rekvalifikačných projektov cez úrady práce. Zvýšenie motivácie firiem zúčastňovať sa a priťahovať do slovenských pobočiek nielen prevádzkové, ale aj výskumné aktivity, celkovo podpora aplikovaného výskumu. Pracovný trh by mohol byť flexibilnejší – v niektorých prípadoch je snaha zamestnať kandidáta mimo EÚ naozaj veľmi zdĺhavá a skôr je to maratón slimačím tempom než diskusia o riešení nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

Rasťo Kulich, country manažér Google Slovensko

Z našich skúseností aj zo skúseností našich klientov považujeme nadmerné administratívne zaťaženie, nedostatočnú vymožiteľnosť práva a netransparentnosť verejných obstarávaní za jedny z najväčších prekážok rýchlejšieho rozvoja podnikania na Slovensku. Dôležité je v tomto ohľade podnikať sústavné systémové kroky, aby mohli slovenské firmy úspešne súťažiť na európskej, ako aj svetovej úrovni. A práve tomu sa venujú aj iniciatívy SAPIE (koncepcia 18 legislatívnych zlepšení podnikateľského prostredia bola schválená minulý rok) a slovensko. digital, ktorých cieľom je v spolupráci so štátom zlepšiť podnikateľské prostredie a transparentnosť v podnikaní na Slovensku.

Michal Truban, zakladateľ spoločnosti Websupport

Podnikanie je ťažké za každých okolností. Najhoršie na Slovensku je však neustále sa meniaca legislatíva. Štát by mal znižovať byrokraciu. Rušiť všetky možné výnimky a nechať podnikateľom čo najväčšiu slobodu, aby realizovali svoju kreativitu. Doterajšie snahy štátu o informatizáciu hodnotím ako veľmi nedostačujúce. Nikdy informatizácia nepatrila pod nikoho, aj keď má taký obrovský potenciál ušetriť štátu náklady a zjednodušiť ľuďom prácu.

Šimon Šicko, CEO Pixel Federation

Tragicky. Najväčší problém je pre nás zastaraná slovenská legislatíva. Ako ďalší problém vnímam súlad európskej a našej legislatívy – napríklad tak, ako to bolo v prípade nového zákona o odvode dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zásadne tiež vnímame zaťaženie firmy pri zamestnávaní na trvalý pracovný pomer, kde naše percento z odvodov patrí medzi najvyššie v Európskej únii. V neposlednej miere je to nedostatok kvalitných ľudí z vysokých škôl, ktorým vo väčšine prípadov chýba akákoľvek minimálna prax. Za riešenie považujem zriadenie odborného štátneho orgánu, ktorý by naštartoval a presadzoval legislatívny proces zjednodušenia podnikania práve vo vzťahu, ktorý som spomínal – zaťaží zamestnávanie na trvalý pracovný pomer.

Michal Štencl, riaditeľ spoločnosti Sygic

Ja mám iba jednu vec. Málo kvalifikovaných ľudí, ktorí vychádzajú zo škôl. A takmer nemožnosť dnes nájsť u nás človeka, ktorý vie programovať, keď skončil školu na Slovensku.