Roky je u nás najpálčivejšou témou. Ľudí v ňom trápi najviac slabá efektivita a predražené zákazky. Reč je o slovenskom zdravotníctve. O jeho slabých miestach diskutovali manažéri nemocníc, ľudia z farmácie i rezortu zdravotníctva.

Konferenciu HN na aktuálnu tému problémov v zdravotníctve mal otvoriť šéf tohto rezortu Vladimír Čislák. Ten však musel ísť paradoxne na koberček k premiérovi kvôli pokútnym zmluvám, ktoré uzavrel so svojou tetou odstupujúci riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai. Účastníci konferencie sa teda museli uspokojiť len so štátnym tajomníkom.

Boj o novú nemocnicu sa vyostruje

Výstavba novej univerzitnej nemocnice v Bratislave by mala byť v najbližších rokoch najväčšou investíciou v stagnujúcom sektore zdravotníctva. Súčasná univerzitná nemocnica je kolos, ktorý tvorí najväčšie dlhy zo všetkých nemocníc, hlavne pre zlý technický stav. Nová nemocnica za 250 miliónov eur, ktorá vznikne na zelenej lúke, by mala zlepšiť a zefektívniť zdravotnú starostlivosť v hlavnom meste. Medzi piatimi záujemcami o výstavbu je aj české konzorcium Agel v spolupráci s izraelskou Assuta Medical Centers. „Myslím, že máme výhodu v súťaži, keďže poznáme domáce prostredie,“ povedal pre HN predseda predstaventstva spoločnosti Ján Dudra. Sebavedomá je tiež španielska firma Ribera Salud, ktorá nevidí nevýhodu v tom, že nie je domáca. „My pracujeme aj s tímom slovenských poradcov, aby sme vytvorili model, ktorý bude u vás úspešný,“ hovorí pre HN viceprezident spoločnosti Santiago Delgado. „Aj každá naša nemocnica v Španielsku je iná,“ dodáva. Argumentuje i prieskumom, ktorý tvrdí, že pacienta nezaujíma, kto nemocnicu manažuje, ale ako je manažovaná.

Štát alebo súkromník

Dlhodobo je bôľom slovenského zdravotníctva práve zadlžovanie nemocníc. Analýza inštitútu INEKO hovorí, že dlh štátnych nemocníc bude atakovať v roku 2060 až dve percentá hrubého domáceho produktu. Riaditeľke Rooseveltovej Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej sa podarilo znížiť jej ročné zadlženie na 3,2 milióna eur. Ešte pred piatimi rokmi nemocnica zápasila s dlhom 11,7 milióna eur. Aj keď sa už tržby z poisťovní dotiahli na náklady, v dôsledku nových investícií a ich odpisov je nemocnica stále v strate. Vrásky Lapuníkovej robí aj vznik nových súkromných poskytovateľov. „Je to destabilizácia systému,“ vyhlásila na konferencii. Nárast nových poskytovateľov podľa nej odoberá zisky nemocniciam za osobitne hradené výkony. „Malé subjekty, ktoré ich poskytujú, vznikajú ako huby po daždi,“ dodáva. Podľa Dudru sa boju medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami prikladá zbytočný význam. „Na napĺňanie zdravotnej politiky štát nepotrebuje vlastné nemocnice,“ povedal. Podľa neho sú hospodárske výsledky štátnych nemocníc neuspokojivé. Za príčiny zlyhania považuje zlý manažment či svojské uchopenie morálky a etiky.

Súkromníci nakupujú bez obstarávania

Sieť štrnástich súkromných nemocníc Svet zdravia sa rovnako pridala ku kritike štátnych zariadení. „Nemajú jednotný informačný systém, každá nemocnica si nakupuje zvlášť,“ povedal predseda Predstavenstva Sveta zdravia Ľuboš Lopatka. Podľa neho je to hlavný dôvod, ktorý dostáva nemocnice do zlých čísel. „Musia fungovať sieťovo. Tak funguje každý, kto chce zodpovedne hospodáriť,“ približuje. Avšak aj súkromné nemocnice z viac ako deväťdesiatich percent financujú zdravotné poisťovne, teda peniaze verejnosti. Pritom pri nákupe nevyužívajú verejné obstarávanie. „Viac času venujeme výberu riaditeľov, aby to boli čestní ľudia, a nie formálnemu splneniu litery zákona,“ povedal Lopatka s tým, že súkromné nemocnice nakupujú za lepšie ceny než štátne zariadenia cez verejné obstarávania.

Nedostatok liekov podporujú európske zákony

Okrem nemocníc rezonovala na konferencii aj lieková politika. Ak sa pacienti nevedia dostať k svojmu lieku, farmaceutické firmy platia pokuty. A to len preto, lebo z liekov pre slovenských pacientov si niektoré firmy urobili biznis. Tým, že ich za viac peňazí predávajú do zahraničia. „Slovensko aj Česká republika je najčastejšia krajina pre reexport,“ vysvetľuje Filip Vrubel, manažér firmy Deloitte, ktorý predtým pôsobil ako šéf odboru farmácie na českom ministerstve zdravotníctva. Skupovaniu liekov určených slovenským pacientom a následnému predaju do zahraničia sa venujú predovšetkým distribučné firmy. Podľa európskeho práva je to však legálne.

ANKETA

Ako sa dá efektívne bojovať proti nedostupnosti liekov v dôsledku reexportu

Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory

Treba zjednotiť cenu v celej Európskej únii, čo nie je otázka jedného mesiaca, ale najbližších rokov. Reexport je legálny, nedá sa zastaviť, ale dá sa efektívne regulovať. Takže je to skôr otázka pre ministerstvo a Štátny ústav kontroly liečiv, ktorý vydáva zákazy vývozu. Možno by pomohlo aj zverejňovanie údajov. My sme navrhovali už pred dvoma rokmi, aby údaje o dostupnosti liekov a vývoze boli verejné. Ak by distribútor požiadal o vývoz 500 kusov lieku, aby sa o tom vedelo.

Ľubica Hlinková, riaditeľka Sekcie liekovej politiky a centrálnych nákupov Všeobecnej zdravotnej poisťovne

V prvom rade otázkou je, či je až taká nedostupnosť. Treba s tým však bojovať. Zamedziť tomu, aby nám odchádzali lacné lieky a vracali sa drahé. Je to o otvorení komunikácie a diskusie na všetkých úrovniach, aby sa zamedzilo nedostupnosti.

Filip Vrubel, manažér Deloitte ČR, predtým šéf odboru farmácie na českom ministerstve zdravotníctva

Úplne zásadné je podrobne analyzovať, čo nedostupnosť spôsobuje. Pretože musíme rozlišovať medzi nedostatkom, ktorý vznikne výrobou, a tým, ktorý vzniká reexportom. Veľa problémov nie je riešiteľných jedným zákonom, pretože sa treba na ne pozerať individuálne. Ak sú výpadky v dôsledku nízkej výroby, je to ovplyvnené trhom a nepomôžeme si. Nedostatok z reexportu je však lokálny, takže štát má kompetencie ho obmedziť. Je to legitímna požiadavka, aby štát chránil svojich pacientov. Riešenie však nesmie byť v rozpore s európskym právom.