Slovensko by malo uznať Kosovo, je to krok k stabilite regiónu. Tak zneli slová Andreja Kisku v prezidentskej kampani. Dnes ako prezident zo svojej pozície ustupuje a stojí za Ficovou vládou. Deje sa to aj napriek stredajšej výzve Európskeho parlamentu piatim krajinám vrátane Slovenska, aby bývalú srbskú provinciu uznali. „Andrej Kiska pred prezidentskými voľbami v odpovedi na otázku Kosova vyjadril svoj osobný postoj. Zároveň však vždy zdôrazňoval, že rešpektuje a bude rešpektovať oficiálnu pozíciu Slovenskej republiky,“ vysvetlil posun v postoji prezidenta jeho hovorca Roman Krpelan.

Z európskej dvadsaťosmičky Kosovo neuznáva celkovo päť štátov. Okrem Slovenska ani Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko. Aktuálna výzva na uznanie bývalej srbskej provincie patrí práve týmto krajinám.

Čítajte viac:

Slovensko proti Bruselu. Kosovo uznať nechceme

Organizovaný zločin Kosovu nie je vlastný

Anketa: Malo by Slovensko uznať Kosovo?

Slovenskí europoslanci sa pritom na hlasovaní o Kosove nezhodli. Paradoxne, bližšie k vláde mali skôr opoziční ako vládni poslanci. Kým Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) sa zdržala, Ivan Štefanec s Eduardom Kukanom boli proti. „Myslím si, že je to jednoznačne na rozhodnutí členských krajín. Je to v ich kompetencii,“ konštatoval Štefanec.

Slovensko sa rozhodlo neuznať Kosovo v decembri 2007. Postoj našej diplomacie bol vtedy vôbec prvým v Európskej únii. Pár mesiacov predtým náš parlament prijal uznesenie, ktoré hovorilo o riešení budúcnosti Kosova. Podľa neho usporiadanie bývalej srbskej provincie musí vychádzať z rešpektovania požiadaviek Srbska. Politológ však vidí iné dôvody. „Bola to obava z Maďarov, že uznanie Kosova by mohlo znamenať precedens pre maďarských separatistov,“ myslí si Miroslav Kusý.