28.12.2015, 00:00

Vláda premárnila šancu. Prídeme o miliardu eur

Slovensko nestihne minúť celý balík peňazí od Bruselu. O ďalšie milióny prídeme pre pochybenia.

Vláda premárnila šancu. Prídeme o miliardu eur

Predvianočný zhon nefunguje len v domácnostiach, ale aj vo verejných úradoch. Ani to nám však nepomôže v tom, aby sme dokázali vyčerpať celý objem eurofondov, ktoré malo Slovensko k dispozícii. Koncom roka sa totiž rozlúčime s prostriedkami, ktoré máme na míňanie od roku 2007. Výsledok? Prepadne nám miliarda eur.

Miliarda vo vzduchu

Na roky 2007 – 2013 sme mali na míňanie vyčlenených 11,5 miliardy eur. Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny už avizoval, že predpokladá čerpanie na úrovni 92 percent. Oproti minulým rokom ide síce o zlepšenie, no aj tak sa nestihne vyčerpať všetko. V praxi to znamená, že vo vzduchu zostane visieť približne miliarda eur. Tú sa našim ministerstvám nepodarilo minúť. Pre lepší obraz – ide o približne rovnakú sumu, za akú by sa dalo postaviť 150 kilometrov diaľnic, zakúpiť 2-tisíc CT prístrojov alebo postaviť štyri nové nemocnice. „Európska komisia zruší časť rozpočtových záväzkov v operačných programoch, ktoré sa nepoužili na zálohové alebo na priebežné platy, alebo pre ktoré nebola zaslaná žiadosť o platbu,“ vysvetľuje odborník na eurofondy a partner poradenskej spoločnosti Centire Tamás Szőke

Na to, aby nám Brusel preplatil peniaze z eurofondov, nestačí projekty iba zazmluvniť. Je potrebné, aby všetky výdavky, ktoré sa budú preplácať, vznikli ešte pred koncom tohto roka, dodáva odborník. Inak povedané – čo sa nestihne narýchlo urobiť, Brusel nepreplatí a do vreciek budú musieť siahnuť daňoví poplatníci. Najlepšie sa pritom darilo míňať ministerstvám zdravotníctva a dopravy, najhoršie zas rezortu hospodárstva v operačnom programe „konkurencieschopnosť a hospodársky rast“. To do konca októbra tohto roku vyčerpalo iba niečo vyše polovice zo všetkých zazmluvnených prostriedkov.

Byrokracia, kontroly a podozrenia

Dôvodov, prečo sa mešká s čerpaním eurofondov, je pritom viacero. Problém vznikol už v roku 2006, keď sa prvá vláda Roberta Fica rozhodla prerobiť eurofondové plány. Počas prvého roka sa tak de facto takmer vôbec nečerpalo. Práve neskorý začiatok je dôvodom omeškania.

„Európska komisia zoslala na druhú Ficovu vládu smršť audítorských návštev a súvisiacich nepekných správ. Tie odhalili systémové chyby a mali za následok opakované pozastavenie financovania niektorých operačných programov zo strany únie. Odstraňovanie chýb a zahládzanie prešľapov stálo vládu nemálo času, a aj to sa odrazilo na spomalení tempa čerpania,“ dodáva Sloboda. Navyše, podľa šéfredaktorky portálu Euractiv. sk a odborníčky na eurofondy Zuzany Gabrižovej je veľkým problémom aj nadmerná byrokratická záťaž spojená s eurofondmi či personálna nestálosť na ministerstvách.

Ministerstvá sa však bránia a ukazujú prstom na prijímateľov eurofondov, jednotlivé firmy, mestá či obce. „Potreba opravy súťažných podkladov a iných dokumentov z dôvodu pochybení na strane obstarávateľov, rušenie a opakovanie súťaží viedlo k predlžovaniu procesu, čo má za následok nedodržanie plánovaných termínov realizácie projektov a tým aj neustále odďaľovanie samotného čerpania finančných prostriedkov,“ uviedol napríklad hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. Takisto meškanie podľa neho spôsobili aj častejšie námietky firiem, ktoré v tendroch neuspeli. Podobne argumentujú aj ďalšie rezorty.

Dlhodobo na chvoste EÚ

Slovensko je pritom v schopnosti míňať európske peniaze dlhodobo na chvoste únie. Aj preto sme dostali od Bruselu výnimku a mohli sme financie z obdobia 2007 – 2013 čerpať dva roky navyše. Podobne sú na tom Rumuni. O predĺženie žiadali aj Česi a Bulhari, no neúspešne. Pritom ešte v roku 2013, teda vtedy, keď ďalšie členské štáty dokončovali čerpanie aj na úrovni 95 percent, bolo Slovensko iba približne na 60 percentách, čiže na konci európskej dvadsaťosmičky spolu s Rumunmi, Chorvátmi, Bulharmi a Talianmi. A teraz sa síce blížime k horným hraniciam i my, no zároveň s tým, ako narýchlo dočerpávame už expandovaný balík peňazí, naši susedia už čerpajú ďalší. V ňom na nás čaká ďalších takmer 13,5 miliardy eur a opäť sa doň „pustíme“ s meškaním – tentoraz takmer s dvojročným.