08.07.2013, 00:00

O osude študentov má rozhodnúť prognóza

Dvadsať rokov po páde komunizmu akoby sa vrátilo plánované hospodárstvo. Predpovedanie situácie na trhu práce až na úroveň povolaní a krajov má „na svedomí“ minister školstva Dušan Čaplovič. Ten vlani presadil v parlamente novelu zákona o odbornom vzdelávaní, podľa ktorej majú župy každoročne stanoviť, koľko prvákov môžu vziať jednotlivé stredné školy – a to aj pre konkurenčné, súkromné a cirkevné zariadenia. Podľa odhadu ústredia práce, ktorý má byť kľúčom pre samosprávy, majú štátu v budúcnosti chýbať najmä upratovačky, učitelia a kamionisti. Rieši však aj potrebu povolaní ako sú jasnovidci či modelky. „Výstupy budú slúžiť na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť, v ktorom regióne, ktorú školu, ktoré odbory, s akými počtami otvoriť. Bude to dobrý podkladový materiál na to, aby sa rozhodovanie podstatne uľahčilo a bolo transparentnejšie, pretože tieto podklady v tomto štáte už dvadsať rokov neboli,“ hovorí vedúci odboru vzdelávania Banskobystrického samosprávneho kraja Miroslav Martiš.
Župa to vidí inak
Prognózy pritom župám neprinášajú „správny“ návod, ako regulovať školy. Medzi najžiadanejšie povolania majú podľa ústredia práce patriť napríklad účtovníci. Hoci v banskobystrickej župe by ich malo chýbať najviac – päťsto – samotná župa tento údaj vidí inak. „Treba to brať s rezervou, pretože 43 percent absolventov ekonomických zameraní máme na úradoch práce,“ hovorí Martiš. Župa preto podľa neho bude brať do úvahy aj množstvo iných ukazovateľov. Druhý príklad – v ekonomike má chýbať zhruba štyritisíc učiteľov na všetkých stupňoch školstva. „Kombinácia vysokého výskytu starších zamestnancov a absencia adekvátnej náhrady robí z týchto pozícií jedny z najrizikovejších. Jedným z faktorov ovplyvňujúcim absolventov tohto odboru je najmä mzdové ohodnotenie nastupujúcich učiteľov,“ uvádza Jana Lukáčová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Pedagogické fakulty pritom patria medzi školy s najvyšším počtom prihlášok a každoročne odovzdajú diplom zhruba štyritisíc absolventom.

Rizikové prognózy
Na riziká nastavovania školskej siete podľa takýchto prognóz upozorňujú aj odborníci. „Má štát odhadnúť, kedy prídu automobilky, na základe toho vytvoriť nové odbory, zaradiť do siete nové stredné školy a keďže treba vzdelať pedagógov pre tieto školy, začať 10 rokov pred príchodom automobiliek?“ pýta sa exminister školstva Eugen Jurzyca. Rozumnejšie podľa neho je, aby školy dostali peniaze na žiaka a dostatok informácií o trhu práce vrátane nezamestnanosti absolventov v jednotlivých odboroch, a o výške ich platov. „Škola bude najlepšie vedieť, čo od nej spoločnosť chce a pripraví sa vo vlastnom záujme,“ dôvodí. Analytik INESS Radovan Ďuran upozorňuje na premenlivosť ekonomiky. „Len za posledný rok sa odhad rastu na rok 2015 zmenil asi o 50 %.“ Týždenník Trend prednedávnom ministra školstva upozornil, že v USA podobné prognózy dlhodobo pripravuje štátny Bureau of Labor Statistics, na výsledkoch však nie je možné stavať. Skutočný počet pracovníkov bol v niektorých prípadoch, napríklad v maloobchode či nákladnej doprave, sotva polovičný v porovnaní s desaťročnou predikciou.

Čo na to firmy
Pokiaľ ide o samotné firmy, chýbajúce kapacity priznáva napríklad sektor bezpečnostných služieb. Situácia je však podľa šéfky ľudských zdrojov G4S Secure Solutions Nade Bagarovej spôsobená platmi na úrovni minimálnych miezd, nie nastavením školstva. Podľa hovorkyne Slovenskej pošty Stanislavy Pondelovej na trhu nebude chýbať 74 poštárov, ako sa uvádza v prognóze. Zásadný problém nebude ani s vodičmi autobusov, trolejbusov a električiek, ktorých má chýbať 565. Z toho v Bratislavskom kraji 249. „V horizonte do roku 2017 nepredpokladáme výrazné zmeny počtu vodičov.