12.01.2016, 00:00

Slováci. Národ plný emigrantov

Zo Slovenska odišlo niekoľko vĺn politických i ekonomických vysťahovalcov. Ľudia odchádzajú aj v súčasnosti.

Sme bez pochybností národom emigrantov. A to predovšetkým ekonomických. Krajina pod Tatrami sa nikdy nevyhrievala na výslní vyspelých štátov, preto si Slovák už pred stáročiami bral svoj širák a putoval do sveta. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave odhaduje počet osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu, potomkov vysťahovalcov či tzv. „novodobých pracovných migrantov“ na 1,8 až dva milióny.

Pozoruhodné číslo, ak zoberieme do úvahy fakt, že Slovenská republika mala k 30. septembru minulého roka päť miliónov 424-tisíc obyvateľov.

Prvá vlna vysťahovalectva

Ak sa vyberieme na historický exkurz, zistíme, že malou krajinou sa prehnalo viacero vysťahovaleckých vĺn. Pred rokom 1880 našinci migrovali len ojedinele. „Potom však už dochádza k masovému vysťahovalectvu. Vzniká riava odtoku slovenskej krvi, najmä do zámoria,“ hovorí pre HN docent František Bielik. Tento historik odlev romanticky definuje ako odchod ľudí „zo sveta petrolejových lámp a drevených domčekov do sveta moderného amerického pokroku“. Na rozdiel od emigrantov z Čiech išlo, až na výnimky, o nekvalifikované pracovné sily. Na prelome storočí Slovenské národné noviny nemali ani 2-tisíc odberateľov, no najstaršie slovenské periodikum v USA Slovák v Amerike mal v tom období 20-tisíc odberateľov.

V roku 1920 sa po sčítaní ľudu v USA ukázalo, že v zámorskej veľmoci sa nachádza takmer 620-tisíc Slovákov. „V podstate sa vysťahovala takmer štvrtina príslušníkov národa,“ poznamenáva Bielik. „Pracovali v železiarňach v Pittsburgu, v pensylvánskych baniach, v chicagských obrovských podnikoch mäsopriemyslu, v New Jersey... Spočiatku sem prichádzali muži v produktívnom veku a postupne za nimi prichádzali ich rodiny.“ No nie pre každého sa zem neobmedzených možností stala skutočne zasľúbenou. Museli absolvovať dôkladné zdravotné prehliadky. Choroby chudoby, ako napríklad tuberkulóza, si vyžiadali svoju daň – mnohí sa museli vrátiť domov.

Kvóty USA pre Československo

Už mesiace skloňované a zároveň atakované slovo kvóty nie sú žiadnou novinkou. Imigračnými kvótami Spojené štáty obmedzili prisťahovalectvo už po prvej svetovej vojne. Pre novovzniknutú Československú republiku povolili 3073 osôb ročne, neskôr ich zvýšili na 3500. V medzivojnovom období druhá vlna vysťahovalectva išla ruka v ruke s hospodárskymi krízami v rokoch 1921 – 1923 a 1929 – 1934. Republiku vtedy opustilo asi 200-tisíc ľudí, Slováci tvorili z nich až 85 percent. Keďže vstup do USA mali sťažený, snažili sa uchytiť vo Francúzsku, Nemecku, čiastočne v Argentíne a Austrálii. Väčšiu rolu zohrala aj Kanada, odkiaľ sa snažili preraziť do USA. V predvečer vypuknutia druhej svetovej vojny tu žilo až zhruba 750-tisíc Slovákov.

Ďalšia vlna, na rozdiel od tých pred

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN.

Aj vďaka vám môžeme tvoriť poctivý obsah. Zaregistrujte sa do HNkonta a čítajte naše spravodajstvo, analýzy i komentáre. Všetko na jednom mieste a v kontexte. Ďakujeme, vážime si vašu podporu.

HNkonto umožňuje prístup k informáciám z Hospodárskych novín a aj k vybraným titulom vydavateľstva Mafra Slovakia.

HNkonto Vám umožní prístup k digitálnemu obsahu Hospodárskych novín a špecializovaných titulov vydavateľstva MAFRA Slovakia. V prípade problémov, skúste prosím obnoviť stránku (napríklad stlačením [F5] alebo Aktualizovať v okne prehliadača).