02.07.2014, 18:03

Bratislava znížila dlhy o 40 miliónov, hlási Ftáčnik

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, Snímka: TASR/Michal Svítok
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, Snímka: TASR/Michal Svítok
Zdroj: TASR/Michal Svítok
Hlavné mesto znížilo za posledné štyri roky svoje dlhy o 40 miliónov eur. Kým v roku 2011 ich malo spolu so svojimi organizáciami vo výške 232 miliónov eur, ku koncu tohto roka by to malo byť 182 miliónov eur. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). Rozdiel má tvoriť úver, ktorý mesto odsúhlasilo tento rok pre dopravný podnik na nákup autobusov.

"Mesto každoročne znižuje svoje záväzky v bankách o päť miliónov eur a za ďalších 20 miliónov sme splatili úvery za naše organizácie," vysvetlil Ftáčnik. V porovnaní s rokom 2011 sa tak úverové zaťaženie mesta podľa neho znížilo zo 66 bežných príjmov mesta na 52 percent tento rok. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pritom hovorí, že 60 percent je kritická hranica. "Za bezpečnú hranicu sa považuje 50 percent, čiže ešte nám chýba jeden rok na to, aby sme sa pod ňu dostali a mohli povedať, že hospodárenie mesta máme z hľadiska ústavného zákona pod kontrolou," uviedol primátor.

Ivo Nesrovnal, predseda finančnej komisie a šéf najväčšieho klubu SDKÚ-DS, Most-Híd v mestskom zastupiteľstve, primátorove výpočty spochybňuje. Hovorí o približne 20 miliónoch eur, ktoré dlhuje mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB) a ktoré mali byť podľa neho splatené v tomto volebnom období. "Tam prišlo k dohode s veriteľmi a splatenie tejto časti dlhu GIBu sa odložilo. Začne sa splácať až od roku 2017, čiže toto bol účtovný trik," reagoval. "Päť miliónov eur je zase len pravidlá splátka, ktorá sa platí už roky," podotkol.

Znížiť dlhové zaťaženie sa mestu podľa Ftáčnika podarilo najmä s pomocou dvoch krokov – šetrilo na bežnom chode mesta a predával sa majetok. Predávať nehnuteľnosti sa ale mestu nedarilo tak, ako plánovalo a preto väčší diel na znižovaní dlhu niesli úspory na bežnom chode mesta. "To nie je veľmi populárna cesta, vidíme to v pripomienkach, ktoré naši obyvatelia majú, či už k čistote mesta, koseniu, stavu ciest, tam všade sa to šetrenie prejavuje. Nedá sa to ale urobiť tak, že si nikto nevšimne, že sme v šetriacom režime," podotkol Ftáčnik.

Pri predaji majetku mesto podľa primátora zorganizovalo mnoho takých obchodných súťaží, do ktorých sa mu nik neprihlásil. Zo 40, ktoré uskutočnilo v poslednej dobe, doviedli vraj do konca len štyri. "V čase krízy bola cena stanovená našim znaleckým posudkom vysoká. Ale keby sme nemuseli predávať majetok, nepredávali by sme ho. Predávali by sme len pozemky pod budovami, kde je prirodzené vlastníctvo sceliť," zdôraznil Ftáčnik.

Primátor pripustil, že predaj majetku nie je udržateľný spôsob financovania mesta. "Úbytok majetku sme ale získali tým, že sme na katastri vedeli legálne zapísať nehnuteľnosti, ktoré nemajú pána. Mesto teda nestratilo a zatiaľ ešte máme dosť majetku," dodal Ftáčnik. V budúcnosti by radnica chcela nehnuteľnosti len prenajímať a tak majetok zhodnocovať.

Priniesť viac peňazí do mestskej pokladnice chce mesto zvýšením podielu samosprávy na dani z príjmov fyzických osôb, a to zo 67 percent na 68,5 percenta v budúcom roku. "Máme prísľuby od vlády, že toto by mohlo byť reálne, čo Bratislave prinesie asi 1,5 milióna eur v ďalšom roku," vyčíslil Ftáčnik.

Mesto chce tiež zmeniť systém prerozdeľovania financií medzi jednotlivé mestá a obce a presvedčiť vládu, že v Bratislave žije 450.000 obyvateľov, nie 415.000, ako vykazuje sčítanie ľudu. "Rozdielom medzi skutočným počtom ľudí, ktorí tu žijú a štatistickým počtom Bratislava aj mestské časti prichádzajú ročne o 10 miliónov eur," vypočítal ďalej primátor.

Peniaze by sa podľa Ftáčnika mali rozdeľovať na základe registra fyzických osôb. "Každý z nás je v ňom zapísaný so svojím menom, rodným číslom a adresou, teda je to kontrolovateľný údaj," vysvetlil primátor. So štatistickým sčítaním sa podľa neho nedá pracovať ako s entitou. Register by mohol nahradiť neskôr aj sčítanie ľudu, myslí si Ftáčnik. Dosiaľ sa o tom diskutovalo v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), v druhej polovici roka chce ZMOS rokovať vraj aj s vládou.

Zvýšiť príjmy mesta by v budúcnosti mohol aj tzv. poplatok za rozvoj, ktorý by uhrádzali investori, ktorí do Bratislavy prídu a prinesú určitú záťaž. "Mal by vytvoriť zdroje na budovanie infraštruktúry mesta, na cesty, chodníky, parky, lavičky," vysvetlil primátor. Momentálne sa návrh podľa neho nachádza v pracovnej skupine, ktorú vytvorilo ministerstvo financií.

Komplexnú správu o hospodárení mesta za uplynulé štyri roky by mali mestskí poslanci dostať na rokovanie v septembri.

Súvisiace články