Obyvatelia Benkoviec neďaleko vodnej nádrže Domaša zrejme prídu o školu. Počet žiakov klesol natoľko, že minister školstva Dušan Čaplovič si starostu obce zavolal do Bratislavy a dal mu ponuku, ktorá sa neodmieta – buď presunie deti do školy v susednej obci, alebo už od štátu na školu nedostane ani cent navyše. „Obec nemá záujem o zrušenie školy, ale z vlastných peňazí ju neutiahneme,“ hovorí starosta obce Jozef Lancoš. Do najbližšej školy by žiaci museli cestovať dva kilometre. Zánik hrozí aj ďalším 128 základným školám, ktoré už rezort nechce dotovať extra. HN získali celý zoznam. „Snažíme sa ich presvedčiť, že pre štát aj pre obec by bolo výhodnejšie zlúčenie s inou školou,“ hovorí šéf sekcie regionálneho školstva Zdenko Krajčír. Ministerstvo chce takto ušetriť peniaze aj na zvýšenie platov pedagógov. Malo by ísť zhruba o päť miliónov eur. Celkovo však potrebuje desiatky miliónov eur.
Bude trinásť detí z benkovskej školy za vzdelaním cestovať do susednej dediny, či do okresného Vranova nad Topľou? Zadĺžená obec veľa možností nemá. Miestnej obyvateľke Agnese Šofrankovej sa to nepáči. „Bude ich treba autom voziť,“ posťažuje si ako stará mama, hoci jej vnučku škola ešte len čaká. Napriek tomu na starostu nechce naliehať, aby školu silou-mocou zachránil. „Každý sa už nejako prispôsobí.“
Čaplovič šetrí
Možné rušenie škôl vyplýva zo zmeny, ktorú pripravil minister školstva Dušan Čaplovič. V júli predložil vláde nový spôsob financovania, ktorý by mal postupne vytláčať malé školy zo siete. Už dnes však rezort so starostami dotknutých obcí rokuje v snahe predísť šoku. „Toto je prvá vlna. Snažíme sa postupovať citlivo, aby sme nenarobili viac škody, zohľadniť všetky špecifiká a to je veľmi náročné,“ upozorňuje šéf sekcie regionálneho školstva Zdenko Krajčír. V Správe o stave školstva rezort uvažoval až o rušení 500 škôl. Úspory vyčíslil na 20 miliónov. Minister financií Peter Kažimír svojmu kolegovi Čaplovičovi odkázal, že školy môžu dostať viac peňazí na platy učiteľov až keď dôjde k racionalizácii ich siete. „Euro k euru – nevieme ušetriť jediným opatrením, musíme hľadať čiastkové riešenia,“ vysvetľuje Krajčír.
Dostávali viac
Ministerstvo ako prvé vybralo školy, ktoré navštevuje menej ako 150 žiakov. Tie dostávajú od štátu 1800 eur na žiaka, čiže o päťsto eur viac ako je priemer. „A sú to zriaďovatelia, ktorí nás žiadali o ďalšie financie, takže v niektorých prípadoch dostávali až 2100 eur na žiaka,“ hovorí Krajčír. Podľa neho to diskriminuje ostatné školy.
Do výberu sa dostali len školy, ktoré majú v okruhu šiestich kilometrov dostupnej dopravy inú školu, ktorá má voľné kapacity. „Nerušíme žiadnu školu, len hovoríme, že keď spravíte racionalizačné opatrenie a napriek tomu vám to nebude vychádzať, môžete sa uchádzať o ďalšie financie. Ale ak to neurobíte, už vás dofinancovávať nebudeme, dáme vám len toľko peňazí koľko máte žiakov,“ hovorí Krajčír. Šéf INEKO Peter Goliáš postup ministerstva považuje za korektný. „Na Slovensku je veľa málotriedok a mnohé existujú v blízkosti plnoorganizovaných škôl, takže tu je priestor na reorganizáciu a úspory,“ hovorí.
Rušenia sa neboja
Na čiernej listine je aj základná škola v Plaveckom Štvrtku. Riaditeľka Emília Czagaňová sa však jej zrušenia neobáva. „Navštevujú nás už len rómske deti, ostatné rodičia vzali preč. Ak by nás zrušili, nechcela by som byť v koži toho, kto bude tie deti prideľovať na iné školy,“ hovorí. Sama by zmiešané triedy privítala, pretože to rómskym deťom pomáhalo napredovať a správali sa lepšie, reakcia rodičov to podľa nej však neumožní.