Šéf Najvyššieho súdu by mohol prehrať súd so svojím kritikom Petrom Paludom. Hrozbu sa snaží odvrátiť kriminalizáciou zákonného sudcu.
Krajský súd v Bratislave mal minulý týždeň rozhodovať, či Štefan Harabin porušil zákon, keď v roku 2009 sudcovi Paludovi nevyplatil odmenu k päťdesiatinám. Pojednávanie bolo zrušené kvôli námietke, v ktorej šéf sudcov žiada vylúčiť predsedu senátu, lebo sa dopustil trestného činu.
Námietka mieri na sudcu Mariána Trenčana. Ten ako predseda sudcovskej rady v máji určil, že voľby do Súdnej rady budú v Bratislave len do druhej hodiny.
Harabinov podriadený – riaditeľ správy Najvyššieho súdu, podal v júli kvôli tomu trestné oznámenie. Vyšetrovateľ skonštatoval, že zákon porušený nebol.
Harabin si nemyslí, že by maril spravodlivosť. „Námietka je v našom právnom poriadku právo účastníka. Možno v nejakom diktátorskom, totalitnom režime je možné využívanie procesných práv považovať za zásah do nezávislého rozhodovania súdov, ale určite nie v členskej krajine EÚ,“ odkázal.
Podivné stanovisko
„Vyhlasovať o niekom, že spáchal trestný čin predtým, ako o vine právoplatne rozhodne súd, je problém. Na škále od neprofesionality až po možný zásah do osobnostných práv toho, kto bol takto označený,“ domnieva sa právnička Via Iuris Zuzana Čaputová. Námietka podľa nej neobsahuje konkrétne dôvody.
Bratislavský krajský súd vlani vyjadril pochybnosť, či Harabin neporušil pri Paludovi zásadu rovnakého zaobchádzania. Neprikázal však odmenu doplatiť. Po zásahu Ústavného súdu sa vecou musí zaoberať znova.
O námietke bude rozhodovať Najvyšší súd, informoval hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Tu už Harabin konal. V januári vydal stanovisko, v ktorom kritizuje prvý rozsudok Trenčanovho senátu. Člen Súdnej rady Dušan Čimo si myslí, že postupoval neštandardne.
Čimo upozorňuje, že stanovisko nemá znaky úradnej písomnosti. Je bez hlavičky, dátumu, je pod ním iba Harabinovi podobný podpis bez uvedenia mena. Harabin podľa neho „vybočil zo zákonných medzí“, keď predsedníčku správneho kolégia Najvyššieho súdu písomne požiadal, aby so stanoviskom oboznámila sudcov kolégia.
Nedostal som ani ja
Riaditeľka Aliancie fair-play Zuzana Wienk za krokmi Harabina vidí neprípustný tlak na rozhodovanie súdov. Domnieva sa, že zneužíva svoje postavenie v prípade, ktorý sa ho týka. „Okrem toho je podľa mňa absolútne neetické a zavádzajúce, ak uvádza v materiáloch skutočnosti, ktoré sú nepravdivé a nerešpektuje prezumpciu neviny,“ hovorí.
Paragraf o vyplácaní odmien k päťdesiatinám zo sudcovského zákona škrtla reforma Lucie Žitňanskej. Dnes ju už sudcovia nemajú. Z piatich sudcov, ktorým v roku 2009 sudcovská rada Najvyššieho súdu odmenu schválila, ju nedostal iba Paluda. Trenčanov senát skonštatoval, že odmena bola vyplácaná paušálne každému sudcovi, ktorý splnil podmienku veku.
Harabin v stanovisku tvrdí, že odmenu nemali viacerí, ako príklad uvádza seba a sudcu Igora Burgera. Päťdesiatku Harabin dovŕšil 4. mája 2007. Vtedy nebol aktívny sudca, ale minister spravodlivosti. Paluda podal kvôli nevyplateniu odmeny a ďalším veciam na Harabina aj trestné oznámenie, za čo ho Súdna rada na čele s Harabinom disciplinárne stíhala. Viac ako dva roky nemohol súdiť.