03.04.2012, 00:00

Gymnáziá padnú za obeť odborným školám

Niekoľko gymnázií môžu doplatiť na zámer budúceho ministra Čaploviča.

Dušan Čaplovič. Snímka: HN
Zdroj: HN

Desiatky gymnázií môžu doplatiť na zámer budúceho ministra Dušana Čaploviča (Smer-SD) zaviesť prospechový limit pri prijímaní nových študentov. „Zaniknúť by mohla pokojne aj polovica z gymnázií,“ hovorí riaditeľ Cirkevného gymnázia sv. J. Bosca František Gerčak.

Nezamestnaných nám netreba
Škola pôsobí v Bardejove šesť rokov. Gymnázium bojuje o žiakov s ďalšími tromi, ktoré v meste pôsobia. Momentálne ju navštevuje 171 detí.

Hoci riaditeľ odmieta, že by sa nová reštrikcia dotkla práve ich, kroky ministra Čaploviča smerujú práve k presunu tisícok detí z gymnázií na odborné školy. „Ja nepotrebujem vychovávať budúcich nezamestnaných,“ obhajuje novú politiku Čaplovič s tým, že trh práce si žiada viac absolventov odborných škôl a menej absolventov gymnázií, ktorí sa nevedia uplatniť.

Firmy sa tešia
Kým riaditelia gymnázií vnímajú Čaplovičov zámer so zdesením, zamestnávatelia sa tešia. „Všetky zamestnávateľské organizácie upozorňujú na nedostatok robotníckych kádrov a absolventov technických smerov, takže tento zámer plne vítame,“ tvrdí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Limit na prospech je podľa neho najrýchlejšia a najefektívnejšia cesta, ako sa firmy môžu dostať k potrebným pracovníkom.

Odlev žiakov na gymnáziá podľa neho viedol napríklad železiarne v Podbrezovej k vytvoreniu vlastnej súkromnej školy, ktorá si vychováva posily presne podľa potrieb podniku. Podnikateľská aliancia Slovenska upozorňuje, že zvolená cesta nemusí byť správna. „Určite to pomôže, ale vedel by som si skôr predstaviť, aby si gymnáziá samy stanovili prísnejšie kritériá,“ tvrdí jej výkonný riaditeľ Robert Kičina. Na gymnáziách vlani študovalo 85-tisíc študentov, ich podiel na celkovom počte školákov sa od nežnej revolúcie zdvojnásobil.

Gymnáziá zažili v uplynulých rokoch boom. V roku 1989 sa dostalo na nejaké gymnázium 15 percent detí a ostatné sa rozdelili medzi odborné školy, učilištia a konzervatóriá. Vlani už študenti gymnázií predstavovali takmer tretinu všetkých žiakov na stredných školách. Pre rodičov a deti predstavujú gymnáziá cestu na vysokú školu a univerzitný titul zase záruku pracovného miesta a vyššieho platu. Nezáujem o stredné odborné školy však podľa odborníkov nevyrieši limit na prospech. „Nie každá odborná škola je rovnako kvalitná či potrebná, je preto nezmyselné tam teraz mechanicky naháňať deti,“ hovorí analytička Konzervatívneho inštitútu Zuzana Zimenová.

„Opatrenie je úplne nezmyselné a nepovedie k zvýšeniu kvality,“ dodáva Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Riaditelia gymnázií vidia v Čaplovičovom zámere mnohé chyby. „Bolo by to normalizačné opatrenie, myslím si, že sa to nemôže stať pre veľký tlak verejnosti,“ hovorí riaditeľka bratislavského Gymnázia sv. Uršule Alžbeta Tomachová. Za veľký problém považuje tiež nespravodlivosť opatrenia – známky detí nemajú rovnakú váhu na každej škole.