10.05.2012, 00:00

Štát bude školám diktovať, čo učiť

Škola hrou nebude, minister školstva Dušan Čaplovič chce viesť školy pevnou rukou.

ucitelka_knihy_skola_kniznica_s.jpg
Zdroj: StockExpert

ucitelka_knihy_skola_kniznica_s.jpg
Zdroj: StockExpert
Po ohlásení povinnej maturity z matematiky, či sprísnení prijímania na gymnáziá je tu ďalšie pritvrdenie štátnej politiky v školstve. Minister zastavil revíziu učebných osnov, ktorá mala od septembra 2013 priniesť školám väčšiu voľnosť pri vyučovaní. Učiteľom chce podrobne nadiktovať, čo a kedy budú učiť. „Koncepcia nevychádzala z dostatočne zistených údajov o stave výchovy a vzdelávania, nebola vedená odborná diskusia s pedagogickou verejnosťou,“ argumentuje hovorca rezortu Michal Kaliňák. Zmenu si podľa neho nepriali ani školy. Kým odborníci hovoria o kroku späť, oslovení učitelia HN povedali, že si vydýchli – obávali sa totiž ďalších prázdnin strávených v práci.

Viac samostatnosti
Štát stanovuje koľko hodín akého predmetu má škola odučiť – od roku 2009 však len pre jednotlivé stupne. Napríklad žiaci druhého stupňa základnej školy musia absolvovať štyri hodiny občianskej výchovy týždenne.

Je na škole, či sústredí výuku do jedného roka alebo ju rozloží napríklad od šiesteho do deviateho ročníka. Od septembra chcel Štátny pedagogický ústav v uvoľňovaní rúk učiteľov pokračovať – a zredukovať rozsah vedomostí, ktoré štát predpisuje v jednotlivých predmetoch. „Väčšia voľnosť dáva slobodu učiteľom, aby mohli využiť svoju tvorivosť a tiež učiť podľa toho, akých žiakov majú v triede,“ vysvetľuje zámer autorka portálu Nové školstvo Zuzana Zimenová. Voľné osnovy umožňujú školám učiť moderne – napríklad dejepis vyučovať od súčasnosti po minulosť.

Môžu spájať predmety a napríklad vodu prebrať ako samostanú tému a nie postupne na fyzike, chémii a biológii. Školy by tiež získali viac priestoru na vyučovanie podľa konkrétnych potrieb žiakov, či na projektové vyučovanie, ktoré rozvíja tvorivosť žiakov. Čaplovič však kormidlo otočil – chce sa vrátiť k rozpisu učiva na jednotlivé ročníky a predmety a zvýšiť počet povinných predmetov. „To je v rozpore s fínskym modelom, ktorý sa vyznačuje práve veľkou mierou slobody pre učiteľov. Vízia budúcnosti školstva podľa pána ministra ide skôr rakúsko-uhorským smerom – memorovať a všetci všetko rovnako,“ hovorí poslankyňa KDH Jana Žitňanská.

Školy chcú čas
„Je to krok späť, k jednotnej škole. Pohľad na dieťa ako na uniformovanú jednotku, ktorá dostane od štátu rovnakú dávku učiva je prekonaný,“ tvrdí aj analytička Zimenová. Pevné osnovy podľa nej znemožňujú učiteľom pracovať s deťmi podľa ich individuálnych potrieb, napríklad prispôsobiť výklad rómskym deťom zo zlého sociálneho prostredia, ktoré dokážu učivo zvládnuť len pomocou špecifického prístupu. Učitelia však Čaplovičov krok skôr vítajú. „Už teraz má učiteľ dosť práce, aby sa pripravil na svoju hodinu,“ hovorí napríklad riaditeľka ZŠ Májové námestie v Prešove Daniela Štucková. „Spraviť prierezové vyučovanie je tak náročné, že sa to dá skúšať len na malých školách, my máme 33 tried na rôznych úrovniach náročnosti, takže by sme sa na to museli dlhodobo pripravovať,“ hovorí riaditeľ bratislavskej ZŠ Za kasárňou Milan Ščasný.