Najväčší eurofondový projekt v rezorte kultúry sa nezačal dobre. EÚ neuhradí Slovenskej národnej knižnici štyri vysoko špecializované skenery za 1,05 milióna eur. Časť potrebnej digitalizačnej techniky nakúpil na konci roku 2011 bývalý riaditeľ Dušan Katuščák. Jeho nástupkyňa Katarína Krištofová priznala, že sa jej financie neporadilo refundovať. „Museli byť preplatené z vlastných zdrojov pôvodne určených na jej obnovu a rozvoj.“
Riaditeľ sprostredkovateľského orgánu rezortu kultúry pre OPIS Jaroslav Mendel tiež potvrdil, že nám Brusel peniaze nedá.
Problém podľa neho spočíva v tom, že bývalý riaditeľ uzavrel v marci 2012 zmluvu, v ktorej boli aktivity národného projektu definované až od apríla 2012. Tak znemožnil, aby boli oprávnené skoršie výdavky.
„Trvám na tom, že nákup je a bolo možné refundovať,“ reaguje Katuščák. Tvrdí, že ho posvätilo ministerstvo, sprostredkovateľský i riadiaci orgán. Prostriedky na refundáciu sú podľa neho stále v rozpočte projektu.
Vinníkov nepotrestajú
Podľa Krištofovej je za stratu financií zodpovedné bývalé vedenie na čele s Katuščákom. Vraví, že vyvodiť zodpovednosť voči nim nie je možné, lebo už v knižnici nepracujú.
Riaditeľka obvinila predchodcu aj z toho, že plánoval predražený nákup ďalších skenerov. V marci 2012 uzavrel objednávku na nákup siedmich zariadení za 797-tisíc eur. Krištofová vraví, že ona nakúpila presne tieto skenery o 337-tisíc eur lacnejšie. Katuščák sa bráni tým, že nástupkyňa nezakúpila k zariadeniam servis, ktorý by garantoval potrebnú nepretržitú prevádzkyschopnosť.
Servis robí syn
Servis skenerov v knižnici robí syn exriaditeľa. HN to priznala Alena Kulíková z firmy Microform, ktorá techniku knižnici dodala cez konzorcium VT Group. „Má certifikát, je vyškolený priamo u výrobcov v Nemecku a Rakúsku,“ vysvetlila, že pre nich externe pracuje už od roku 2009.
Krištofová predchodcovi vyčíta mrhanie štátnych zdrojov. Katuščákov plat sa po odstúpení z funkcie zvýšil z 1 800 eur na 2 200 eur v hrubom mesačne. Zdôvodnil to tým, že riaditeľský plat bol nastavený nízko a jeho podriadení zarábali viac. „V SNK nemal v tom čase nikto vyšší plat ako generálny riaditeľ,“ vyvracia to Krištofová. HN zaslala výpis 20 vtedy najlepších platov. Podľa výťahu zo mzdového systému bol exriaditeľov zárobok najvyšší.
„Obávam sa, že projekt v réžii pani Krištofovej je už stratený. Z celkového objemu 250 miliónov strán je naskenovaných len niečo viac ako jedno percento. A to je podstata problému,“ kritizuje Katuščák. Riaditeľka SNK ešte v septembri pripustila, že projekt je ohrozený. Teraz tvrdí, že „nie je dôvod sa zamýšľať nad jeho neúspechom“.