Omráčený, zviazaný lanom, so závažím na nohách a napokon utopený vo vodnej nádrži - to je osud 47-ročného Viliama Andrášika z Bratislavy, pravdepodobnej obete bytovej mafie. "Bol to človek, ktorý žil osamele, mal jeden rodinný domček v Bratislave - Prievoze, ktorý zdedil po svojej mame," konštatovala Eva Mišíková z Generálnej prokuratúry SR. O život prišiel v roku 2007 vo východoslovenskom kraji, pred tým boli za ním viackrát členovia bytovej mafie. "Snažili sa ho presvedčiť, aby tento domček predal," uviedla Mišíková, podľa ktorej nebol dom lukratívny, zrejme išlo o pozemok. Posledná stopa Andrášika bola zaznamenaná pred Ružinovským cintorínom, kde pracoval. "Boli sme dva roky presvedčení, že je mŕtvy, ale nenašli sme mŕtvolu, dnes ju už máme," konštatoval policajný prezident Ján Packa. Tím policajtov a odboru osobitného určenia bol vnútorne presvedčený už dávnejšie, že Andrášika sa násilne zbavili, aby sa k jeho domu dostali. "Je zarážajúce, že za takúto hodnotu sú ochotní páchatelia zlikvidovať vlastníka, uviedla Mišíková. Podľa Packu už podozrievajú aj možných páchateľov Andrášikovej vraždy, ktorá ma objednávateľa a vykonávateľa. "To presahuje všetky medze, pripraviť človeka o strechu nad hlavou je zločin, ale zavraždiť ho potom, to je svinstvo najhrubšieho zrna," myslí si Packa.
Andrášik pravdepodobne nebol jediný, podľa polície sú v kauze ďalší traja-štyria nezvestní. Svoje obete si bytová mafia vybrala väčšinou dvoma spôsobmi. "Mali tzv. tiperov, ktorí sa pohybovali na takých miestach, ako je centrálne trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave a ďalšie miesta, kde je koncentrácia ľudí, ktorí si tam dajú nejaké vínko a začali sa rozprávať," vysvetlila Mišíková. Keď tiper zistil, že dotyčný žije sám a kde býva, tak ho bytová mafia považovala za vhodného "kandidáta" na obratie o nehnuteľnosť. Pri druhom spôsobe vyberania "kandidátov" získavali podľa Mišíkovej informácie z bytových správ alebo podnikov o neplatičoch. "S najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote môžeme konštatovať, že získavali údaje priamo z databáz tých inštitúcií alebo úradov, ktoré viedli evidenciu neplatičov," uviedla Mišíková. "Za tých sa potom snažili zaplatiť dlžnú sumu a všetky tieto doklady vybavovali oni," dodala. V Petržalke zas presvedčili muža bývajúceho v byte sestry, ktorá žije v Kanade, aby byt vymenil za dom na Záhorí. Ten však bytová mafia len prenajala a prenájom platila. Muža tam presťahovala a keď už mala vybavený prevod bytu na svojho človeka, tak muža z domu vyhodili a stal sa bezdomovcom. Jednu 87-ročnú pani zas napríklad proti jej vôli vyvliekli z bytu, odviezli ju do iného bytu, napokon do sociálneho zariadenia, kde aj zomrela.
Potom, čo vybrali kandidáta, mafia väčšinou sfalšovala doklady majiteľa nehnuteľnosti, kde už bola fotografia tzv. herca. Ten potom pred notárom, alebo matričným úradom podpisoval kúpno-predajnú zmluvu za skutočných vlastníkov, ktorí ani netušili, že na liste vlastníctva prestanú byť vlastníkmi. Napokon byty mafia predávala ďalším ľuďom. Jedným tzv. hercom bol aj človek, ktorý trvalo býva v záhradkárskej oblasti, za vlastníka bytu sa na úradoch vydával najmenej trikrát.
Prokuratúra má podozrenie, že bytová mafia získavala informácie aj z katastrálnych úradov, preto sa s ich šéfom už pred mesiacom skontaktoval generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Medi obvinenými v kauzách bytovej mafie nie sú žiadni pracovníci katastrálnych úradov. "Máme signály, že mohlo na niektorých katastrálnych úradoch prichádzať k spolupráci niektorých pracovníkov, najmä pri tom, keď si niektorí ľudia sťažovali na neoprávnené prevody, alebo nejaké zásahy do vlastníckych práv. A kataster svojimi rozhodnutiami týmto vlastne nahrával možným páchateľom," povedal Trnka. Policajný prezident Packa zas potvrdil, že mafii pomáhal dnes už bývalý policajt, ktorý zneužíval register obyvateľstva, aby "prelustroval" vybraného človeka.