Potvrdené. Černák dostal doživotie

Aktualizované 13.55 | Krajský súd v Prešove dnes v odvolacom konaní potvrdil doživotný trest pre údajného bossa slovenskej mafie Mikuláša Černáka. Rovnako ako nižší súd ho uznal vinným zo šiestich vrážd.

Verdikt je právoplatný, Černák sa proti nemu môže brániť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Po 25 rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie.

Prinášame vám chronológiu prípadu Mikuláša Černáka.

      17. decembra 1997 - Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po vtedy 31-ročnom Mikulášovi Č., 29-ročnom Milošovi K. a 29-ročnom Jánovi K. ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej činnosti.

      19. decembra 1997 - Bývalý vodič autobusu, podnikateľ a chovateľ tigrov Mikuláš Č., označovaný médiami za bossa podsvetia, sa vydal do rúk polície. Tá ho obvinila z vydierania stredoslovenských podnikateľov a neskôr aj z vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka. Okresný súd v Trenčíne vzal Mikuláša Č. do väzby.

      28. januára 2000 - Krajský súd v Banskej Bystrici Mikuláša Č. odsúdil za vydieranie, branie rukojemníka a vraždu na 15 rokov väzenia. Odsúdený sa odvolal.

      február 2001 - Najvyšší súd SR potvrdil Mikulášovi Č. iba trest za vydieranie v dĺžke osem a pol roka. Obžalobu z vraždy Szymaneka zamietol pre nedostatok dôkazov.

      29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Mikuláša Č. za dobré správanie. Mikuláš Č. o niekoľko hodín opustil väznicu.

      30. decembra 2002 - Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda obvinil Mikuláša Č. z výtržníctva na lyžiarskom svahu na Štrbskom plese. Polícia Mikuláša Č. obvinila, prokuratúra podnet odmietla.

      19. marca 2003 - Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie KS v Trenčíne o podmienečnom prepustení Mikuláša Č. z väzenia. Mikuláš Č. medzitým ušiel do Českej republiky, tam ho polícia chytila a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko.

      4. apríla 2005 - Polícia obvinila Mikuláša Č. zo zosnovania vraždy člena konkurenčného gangu Petra Klešča v roku 1997.

      28. októbra 2005 - Vyšetrovatelia obvinili Mikuláša Č. z vraždy Imricha Oláha, podozrivého z vraždy Róberta Remiáša. Remiáš mal byť spojkou svedka v prípade únosu syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča.

      22. decembra 2005 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy dvoch údajných členov dunajskostredského podsvetia Emila Potáscha a Milana Siposa v roku 1997.

      17. februára 2006 - Mikuláša Č. obvinili z vraždy podnikateľa Mariána Karcela, ktorý svedčil proti Mikulášovi Č. a tvrdil, že ho Mikuláš Č. donútil pod cenu predať svoj penzión. Karcela zavraždili v roku 2000.

      5. apríla 2006 - Polícia obvinila Mikuláša Č. z vraždy údajného člena podsvetia Pavla Lenharta, ktorého zabili v roku 1997.

      20. októbra 2006 - Okresný súd v Prešove zbavil Mikuláša Č. obžaloby v prípade vraždy Klešča.

      21. decembra 2006 - Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol, že Mikuláš Č. má byť prepustený z väzby, v ktorej bol pre podozrenie z vraždy Oláha a Karcela. Na tento prípad sa podľa súdu vzťahovala takzvaná zásada špeciality, podľa ktorej slovenské orgány môžu stíhať obvineného za ten skutok, kvôli ktorému ho vydali z ČR do SR.

      23. decembra 2006 - Generálna prokuratúra požiadala české súdy o rozšírenie súhlasu na trestné stíhanie Mikuláša Č. za vraždy údajného policajného informátora Jozefa Filipa a bývalého policajta Gustáva Slivenského. Oboch zavraždili v 90. rokoch.

      26. januára 2007 - Vrchný súd v Prahe potvrdil rozhodnutie pražského Mestského súdu, že Slovensko môže stíhať Mikuláša Č. za vraždy Filipa a Slivenského.

      1. februára 2007 - Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu a Mikuláša Č. prepustil z väzby. Pri východe z väznice ho polícia zatkla pre prípad vraždy Slivenského a Filipa.

      2. februára 2007 - Okresný súd v Prešove poslal Mikuláša Č. do väzby kvôli vraždám Slivenského a Filipa.

      18. januára 2008 - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že GP podala na Krajský súd v Banskej Bystrici návrh na obnovenie procesu s Mikulášom Č. obžalovaným z vraždy poľského podnikateľa Szymaneka.

      25. septembra 2008 - Okresný súd v Prešove prijal obžalobu prokuratúry, ktorá Mikuláša Č. obvinila zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. Podľa obžaloby Mikuláš Č. zavraždil Filipa a Slivenského a údajných členov podsvetia Štefana, Lenharta, Siposa a Potáscha. K obvineniam pribudla aj Karcelova vražda, pri ktorej mali obvinenému pomáhať aj švagor Jozef M. a advokát Daniel M.

      10. novembra 2008 - Pred Okresným súdom v Prešove sa začal proces, v ktorom Mikuláša Č. obžalovali zo šiestich vrážd a organizovania ďalšej vraždy. V prvý deň procesu obžalovaný priznal, že sa na niektorých vraždách zúčastnil, poprel však, že by sám vraždil.

      28. januára 2009 - Prokuratúra podala na Okresný súd v Prešove ďalšiu obžalobu na Mikuláša Č. Išlo o objednávku vraždy nepohodlného svedka Miroslava Vlčeka v roku 1993.

      9. - 10. marca 2009 - Mikuláš Č. vypovedal pred prešovským súdom šesť hodín. Počas jeho výpovede verejnosť a médiá z procesu vylúčili. Obžalovaný sa nepriznal ani k jednej vražde.

      21. októbra 2009 - Mikuláš Č. sa vo svojej záverečnej reči nečakane priznal k vražde Filipa z roku 1994. Spáchanie ostatných skutkov poprel, svoju kriminálnu minulosť čiastočne oľutoval.

      10. novembra 2009 - Okresný súd v Prešove odsúdil Mikuláša Č. na  výnimočný, doživotný trest odňatia slobody.

      26. januára 2010 – Na Okresnom súde v Prešove sa začalo hlavné pojednávanie s bývalým najobávanejším mužom slovenského podsvetia Mikulášom Č., obžalovaným zo zosnovania a riadenia vraždy Miroslava Vlčeka z Telgártu. Vlček bol majiteľom baru v spomínanej obci a ako svedok vypovedal v procese objasňovania trestného činu, za ktorý stíhali začiatkom 90. rokov, dnes už nebohého brata Mikuláša Č., Vladimíra. Súd odložil pojednávanie v kauze na neurčito.

      9. augusta 2010 – Čítaním odvolaní obžalovaných Mikuláša Č. a Jozefa M. sa na Krajskom súde (KS) v Prešove začalo odvolacie konanie voči rozsudku senátu prešovského Okresného súdu (OS) zo dňa 10. novembra 2009.

      11. augusta 2010 – Senát Krajského súdu v Prešove (KS), odročil verejné zasadnutie na 22. septembra tohto roka. Senát dostal list, v ktorom obžalovaný Mikuláš Č. namietol zaujatosť všetkých sudcov KS a žiadal, aby bola jeho trestná vec delegovaná inému krajskému súdu.

Chronológiu doživotných trestov, ktoré na území SR vyniesli súdy od roku 1991 -

17. januára 1991 - Mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Jána Molnára z Bratislavy a Ľubora Masára z Trnavy. Obaja muži 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom Pucking v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom zavraždili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela. Okrem toho im ukradli Ford-Tranzit a spáchali aj ďalšie trestné činy majetkovej povahy. Molnár už bol za vraždu odsúdený v minulosti.

13. septembra 1991 - Za vraždu policajta v budove veliteľstva Policajného zboru Bratislava IV odsúdil Mestský súd v Bratislave na doživotie Jiřího Šoutu z Ostravy (ČR). Šoutu v roku 1982 Krajský súd v Ostrave odsúdil za vraždu na 14 rokov, v roku 1990 ho však z výkonu trestu podmienečne prepustili.

2. februára 1993 - Mestský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Tibora Polgáriho z Nových Zámkov, Miloša Urigu z Vranova nad Topľou a Ondreja Harvana z Pohorelej. Títo odsúdení s ďalšími štyrmi páchateľmi ušli 23. novembra 1991 z Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, počas úteku brutálne zavraždili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Polgári si v tom čase za trestný čin vydierania odpykával trest odňatia slobody na 13 rokov, Uriga za trestný čin lúpeže osem a pol roka a Harvan za dvojnásobnú vraždu 24 rokov. Harvan sa 29. mája 1993 v cele leopoldovskej väznice obesil.

20. augusta 1993 - Mestský súd v Bratislave odsúdil Jozefa Slováka z Plaveckého Štvrtka na doživotie. V rokoch 1990 a 1991 v ČR a v SR zavraždil štyri mladé ženy. Za trestný čin vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmienečne prepustili. Tento zločinec sa stal najväčším mementom veľkej chyby, ktorú spravil Václav Havel po svojom zvolení za prezidenta Československa. Práve vďaka širokej amnestii, ktorú prvý pototalitný prezident udelil, sa totiž dostal po ôsmich rokoch basy na slobodu aj Jozef Slovák. Najvyšší súd SR zamietol Slovákovo odvolanie 3. septembra 1993.

19. októbra 1994 - Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil za vraždu manželky a svojich troch detí na doživotie Jaroslava Garaja z Martina-Priekopy. Tento muž 4. februára 1994 v obci Dubové v časti Požehy v okrese Martin najprv zaškrtil manželku, súložil so svojimi maloletými dcérami, ktoré mali v tom čase tri a štyri roky a potom ich utopil vo vani. Rovnako usmrtil aj svojho ročného syna. Pred súdom sa vrah k svojim skutkom priznal, tvrdil, že chcel rodine pomôcť odísť z tohto zlého sveta, aby už viac netrpeli. Voči najvyššiemu možnému rozsudku sa Garaj na Najvyšší súd SR neodvolal.

7. decembra 1994 - Mestský súd v Bratislave poslal za mreže do konca života deväťnásobného vraha Ondreja Rigu. Rigo v priebehu dvoch rokov (1990-1992) zabil a prípadne aj znásilnil osem žien vo veku 22 až 88 rokov, medzi jeho obeťami bol aj 14-ročný chlapec - syn jednej zo zavraždených. Pred vynesením najvyššieho trestu sedel Rigo za mrežami 11-krát. Svoje ohavné činy spáchal Rigo na území troch miest v rôznych štátoch - okrem Bratislavy vraždil aj v Mníchove (Nemecko) a v Amsterdame (Holandsko).

16. decembra 1994 - Na doživotie odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici Drahoslava Gembického z Padaroviec. Nebezpečný recidivista 14. marca 1993 v Padarovciach v okrese Rimavská Sobota najprv údermi do hlavy drevenou nohou kuchynského stola zavraždil svoju starú matku a potom rovnakým spôsobom aj svojho otca.

24. mája 1995 - Za zastrelenie piatich Vietnamcov a zadusenie dvojročného dieťaťa poslal Mestský súd v Bratislave na doživotie Róberta Mattu a Viliama Hausera z Bratislavy. Skutok spáchali 8. apríla 1994 v sklade firmy DUK, s. r. o., Bratislava na Starej Vajnorskej ceste samopalom značky Škorpión. Jedna zo zavraždených žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Vrahovia odcudzili aj finančné prostriedky v celkovej hodnote 1,1 milióna korún.

11. septembra 1995 - Bratislavský Mestský súd uznal vinným z trestného činu vraždy Štefana Mlynaroviča (1942) z Bratislavy a odsúdil ho na výnimočný doživotný trest odňatia slobody v III. nápravnovýchovnej skupine. Svedkovia a súdni znalci usvedčili odsúdeného zo zavraždenia Anny Mikuličovej. Skutok spáchal 4. júla 1993 v jej bratislavskom byte. Mlynarovič, v kriminálnych kruhoch prezývaný Džony, bol v minulosti už desaťkrát súdne trestaný. Vo väzení si odsedel vyše 30 rokov.

23. marca 2000 - Krajský súd v Trnave poslal doživotne za mreže Jozefa Vígha z Čenkoviec a 37-ročného Stanislava Zimmermanna z Malej Lehoty. Obaja si v čase činu už odpykávali tresty za iné vraždy v leopoldovskej väznici, kde v cele v skorých ranných hodinách 2. septembra 1999 zahrdúsili koženým opaskom spoluväzňa a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda.

16. júna 2000 - Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotie Viliama Feiglera z Bratislavy. V minulosti už desať ráz súdne trestaný recidivista spolu s ďalšími tromi komplicmi v júli 1997 v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave niekoľko dní beštiálne týrali a potom zavraždili dvoch bezdomovcov.

29. marca 2001 - Senát Najvyššieho súdu SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého bol Marián Kočiščák odsúdený na výnimočný trest 23 rokov odňatia slobody a zmenil mu ho na doživotie. O niekoľko mesiacov sa Kočiščák vo väznici obesil. Odsúdený o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čáb najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami.

17. októbra 2002 - Krajský súd v Nitre vyniesol rozsudok doživotného pobytu za mrežami pre trojnásobného vraha Mareka Zivalu z Vranova nad Topľou. Zivala zavraždil tri ženy, dve z obetí potom okradol. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok 18. decembra 2002.

21. novembra 2002 - Najvyšší súd SR odsúdil Ladislava Boldižára za trojnásobnú vraždu na doživotný trest odňatia slobody. Zmenil tak rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý Boldižára odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.

30. septembra 2003 - Krajský súd v Prešove odsúdil na doživotie nájomného vraha Alojza Kromku prezývaného Lojzo Čistič. Obvinený sa pred vynesením rozsudku pokúsil o útek zo súdnej siene, pričom napadol justičnú stráž. Kromka zavraždil žilinského bossa Milana Holáňa a jeho ochrancu Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. Doživotný trest Kromkovi definitívne potvrdil Najvyšší súd SR 10. júna 2004.

22. septembra 2004 - Odvolací senát Najvyššieho súdu SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre a tým aj doživotné väzenie pre 62-ročného Štefana Gemera, ktorý v Tupej zavraždil troch ľudí. Gemer pre údajné nezrovnalosti so susedom vyvraždil 25. augusta 2002 rodinu svojho suseda Mareka Tilzu st., jeho družku Júliu Gaálovú a ich ročného syna Mariána. Masaker prežil iba dvojmesačný syn Marek. Pred políciou sa Gemer skrýval dva a pol mesiaca v horách.

15. februára 2005 - Krajský súd v Žiline odsúdil na doživotie Antona Tichého za vraždu dvoch mužov. Obidve obete po čine zabalil a skryl, jedného v kanáli, druhého v šachte za výťahom. Prvú vraždu spáchal ešte v máji 1992, keď o život pripravil 67-ročného Štefana Gaduša, o dva roky neskôr sa jeho obeťou stal 36-ročný František Kľúčiar. Najvyšší súd SR potvrdil 14. júna 2005 verdikt prvostupňového súdu.

21. apríla 2006 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest pre aktéra rukojemníckej drámy v Kaplnej a trojnásobného vraha Henricha Masára a zamietol jeho odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. októbra 2005. Masár 9. júla 2003 zavraždil 28 bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej v Hlohovci, ktorú v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter H., ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali.

3. mája 2006 - Špeciálny súd v Pezinku poslal na doživotie za mreže kyselinára Jozefa Kákoniho. Uznal ho vinným zo surovej vraždy bielych koní a rozpustenia ich tiel v kyseline. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok 7. decembra 2006.

6. júna 2006 - Špeciálny súd udelil dva výnimočné tresty. Na doživotie odsúdil Ondreja Neubauera a Mariána Jánošíka za účasť na vraždách troch bielych koní v kauze tunelovania Devín banky - Antona Bujňáka, Zoltána Nyitraia a Štefana Holuba. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudky dňa 7. decembra 2006.

20. júna 2006 - Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorý odsúdil na doživotný trest odňatia slobody 43-ročného Františka Janča za vraždu svojej družky Heleny Rudincovej troma bodnými ranami do hrude a krku a 44 reznými ranami. Jančo podobným spôsobom v roku 1993 zavraždil siedmimi bodnými ranami svoju manželku, s ktorou mal údajne zlé vzťahy.

3. mája 2007 - Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest väzenia pre Petra Grofčíka. Súd ho uznal vinným z dvoch vrážd. Muž má okrem toho na svedomí aj vraždu svojho otca, za ktorú bol odsúdený ešte v roku 1992.

13. júla 2007 - Doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia uložil senát Krajského súdu v Košiciach 37-ročnému Róbertovi Č. z Michaloviec. Súd ho uznal vinným z vraždy nevlastného otca. Róbert Č. sa proti rozsudku odvolal.

7. novembra 2007 - Najvyšší súd SR poslal za mreže do konca života 33-ročného trojnásobného vraha Petra Ladunu. Vražedný kolotoč rozprúdil Laduna v roku 2001. Jeho obeťami sa stali predavačka zlatníctva v Šuranoch a zamestnanec klenotníctva z Nového Mesta nad Váhom. Napokon zavraždil aj svoju priateľku, 17-ročnú Katarínu. Vrah sa pred spáchaním vrážd špecializoval na vykrádanie klenotníctiev.

17. septembra 2007 - Senát Špeciálneho súdu v Pezinku odsúdil na doživotie Rastislava Šittu za vraždu bossa skupiny kylinárov Františka Mikera a lúpež 2,7 milióna korún. Trest si odpykáva v tretej nápravnovýchovnej skupine. Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok 27. októbra 2009.

3. decembra 2008 - Okresný súd v Prievidzi uznal 43- ročného Jána K. a jeho 46-ročnú spoločníčku Máriu Š. za vinných zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom. Dvojica olúpila Štefana T. o desať päťstokorunových bankoviek. Keďže išlo o opakovanú lúpež, vychádzal Okresný súd v Prievidzi zo zásady 3x a dosť a obžalovanému vymeral doživotný trest odňatia slobody. Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozsudok prievidzského súdu nad Jánom Karvaiom 21. mája 2009.

17. februára 2009 - Na doživotný trest odňatia slobody odsúdil trojčlenný senát Špeciálneho súdu (ŠS) v Pezinku údajného šéfa východoslovenskej zločineckej skupiny Róberta O. a ďalšieho obžalovaného v procese so skupinou Róberta O. - Jaroslava P. Organizácia na čele s Róbertom O., Róbertom N. (Nigutom) a Jozefom L.(Leškom) má údajne na svedomí šesť vrážd. Voči verdiktu sa okamžite odvolal Jaroslav P., ostatní sa môžu vyjadriť v zákonnej lehote.

24. februára 2009 - Špeciálny súd v Pezinku odsúdil na doživotie údajného šéfa zločineckej skupiny Branislava A. z Veľkých Kapušian. Branislav A. sa mal podieľať na vražde Mariána Karcela a 19. mája 2004 zavraždiť Arpáda Nistora. Okrem toho bol obžalovaný spoločne s 11 ďalšími členmi skupiny aj z ďalších trestných činov. Najvyšší súd SR potvrdil trest doživotia nad Branislavom Adamčom 13. septembra 2010.

27. februára 2009 - Na súhrnný výnimočný doživotný trest odňatia slobody odsúdil Krajský súd v Bratislave (KS) údajného bossa slovensko-ukrajinského gangu a bývalého boxera 46-ročného Volodymyra J. a jeho troch komplicov - Bratislavčana Eduarda V., Ukrajinca Vasyla P. a Litovčana Jurija R. Senát KS ich uznal vinných zo spáchania štyroch vrážd formou spolupáchateľstva, ktorých sa dopustili v roku 1998 a inej závažnej trestnej činnosti. Obhajcovia obžalovaných sa voči rozsudku odvolali.

6. novembra 2009 - Na doživotie odsúdil Okresný súd Bratislava I Tibora P., hlavného aktéra brutálnej vraždy 55-ročného pracovníka bezpečnostnej služby Viliama K., ktorá sa stala v roku 2007 v Stupave. Tibor P. s dvoma spolupáchateľmi zaútočili na strážnika mačetou a spôsobili mu smrteľné poranenia. Odsúdený sa voči trestu odvolal.

10. novembra 2009 – Senát Okresného súdu v Prešove uznal Mikuláša Č. za vinného zo spáchania šiestich vrážd a prípravy ďalšej vraždy. Odsúdil ho na súhrnný doživotný trest odňatia slobody, ktorý si má odpykať v 3. nápravnovýchovnej skupine. Proti rozsudku sa obžalovaný odvolal.

1. júna 2010 - Doživotný trest pre 42-ročného Zoltána Keku z obce Kleňany v okrese Veľký Krtíš potvrdil dovolací Krajský súd v Banskej Bystrici. Najprísnejší trest mu uložil Okresný súd v Banskej Bystrici za to, že zavraždil svojho 65-ročného otca. Nebola to prvá vražda, ktorej sa Keka dopustil. Podobne vo februári 1994 zavraždil aj svojho starého otca. Vtedy dostal dvanásťročný nepodmienečný trest, ktorý si aj odpykal.

21. júna 2010 - Okresný súd v Nitre odsúdil na doživotie Miroslava Borbélyho (35), obžalovaného spoločne so Zdenom M. (37) z brutálnej vraždy mladého páru z Bratislavy. Telá oboch nezvestných sa našli po dlhých mesiacoch v studni v dedine Kolta v Novozámockom okrese. Erik (| 35) a Miroslava (| 22) z Bratislavy zmizli v októbri 2008. Zdenka M. súd spod obžaloby oslobodil. Borbély sa voči rozsudku odvolal.

22. júna 2010 - Okresný súd Bratislava 1 odsúdil na doživotie Tibora P. za brutálnu vraždu strážnika stupavskej firmy z roku 2007. Odsúdený sa bránil tvrdením, že do areálu firmy nešiel zabíjať ale kradnúť.