O pôvod vodky sa Poliaci bijú s Rusmi, o Tatry sa musia deliť so Slovákmi, Kopernika sa im snažia "ukradnúť" Nemci i Litovčania. Bigos, aj keď vám ho pripravia aj vo Vilňuse či Minsku, je však navýsosť poľský. A kde je ho lepšie ochutnať, ako priamo v kráľovskom Krakove?
Naša sprievodkyňa Kaša v tomto meste študuje, takže veľmi dobre pozná miestne krčmičky. Preto nás neomylne berie do "baru mlecznego" na Grodzskej ulici. Na prvý pohľad vidieť, že luxus piatich hviezdičiek tu čakať nemôžeme, zato sa tu možno nadýchať študentskej atmosféry a stretnúť sa s nízkorozpočtovými turistami z celého sveta. Porcie sú tu slušné a chute príjemné.

"Svoj recept na výrobu bigosu má prakticky každá reštaurácia a rodina odlišný. Ten správny má však obsahovať veľa kyslej kapusty, bravčové mäso, klobásu, huby z poľských lesov a troška údeného s korením. Toto je najlepší bigos v Krakove, ale moja mama, samozrejme, robí ešte chutnejší. Naše rodinné tajomstvo je, že na konci varenia pridáme do hrnca trošku lesného medu," vysvetľuje nám Kaša nad pariacimi sa miskami. Toto poľské tradičné jedlo bohaté na vitamín C pomáhalo v minulosti miestnym sedliakom prežiť ťažké zimy bez väčšej ujmy na zdraví. To však neznamená, že ide len o jedlo plebsu. Národný spisovateľ Adam Mickiewicz napríklad v jednom svojom románe radí, že do jedla treba počas varenia kvôli zušľachteniu chuti pridať aj perlu.