Novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú chce KDH predložiť do parlamentu v budúcom volebnom období, umožní zosobniť politikom škody, ktoré vzniknú na základe ich rozhodnutí pri výkone funkcie. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval predseda KDH Ján Figeľ.
Podľa ústavného právnika a zároveň kandidáta na poslanca KDH po júnových parlamentných voľbách Radoslava Procházku novela vypĺňa priestor medzi vyvodzovaním politickej zodpovednosti a priamo trestným stíhaním verejného funkcionára. "Jeden pól je politická zodpovednosť, druhý trestná zodpovednosť a medzitým je priepasť, v ktorej sa strácajú milióny," povedal právnik. Upozornil, že pomerne často nastávajú prípady, kedy rozhodnutie politika, na základe ktorého vznikne veľká škoda na verejných prostriedkoch, nie je trestným činom a končí sa len vágnym vyvodením politickej zodpovednosti.
"Zvýšenie zodpovednosti nositeľov moci je základom pre zvýšenie dôveryhodnosti správy vecí verejných," vyhlásil Figeľ. Prípravu novely považuje za súčasť systému protikorupčných opatrení KDH, medzi ktoré patrí aj sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov, obmedzenie poslaneckej imunity či zavedenie systému "jeden mandát stačí", na základe ktorého by poslanci Národnej rady (NR) SR nesmeli zároveň zastávať funkcie v samospráve. "Väčšina voličov, aj voličov vládnych strán vníma korupciu ako rastúcu, ale koalícia neprijíma žiadne opatrenia," vyhlásil Figeľ. Ako príklad uviedol, že PPP projekty v Rakúsku znamenali 10- až 20-percentnú úsporu štátu, zatiaľ čo na Slovensku "40- až 50-percentné predraženie".
Podľa Procházku je novela postavená na troch pilieroch. "Prvým je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za porušenie ich povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára," uvádza sa v dôvodovej správe k novele. "Druhým je možnosť úhrady škody poisťovňou v prípade, ak verejný funkcionár má pre prípad vzniku zodpovednosti za tento typ škody uzavretú poistnú zmluvu," dodáva Procházka, podľa ktorého sa v súčasnosti proti riziku spôsobenia škody poisťujú napríklad advokáti. Ceny tohto poistenia podľa neho postupne klesli na prijateľné sumy. "Tretím je návrhové oprávnenie generálneho prokurátora podať v mene štátu alebo samosprávy žalobu o náhradu takejto škody," približuje tretí pilier dôvodová správa.
V prípade významnej škody, ktorú by verejný funkcionár spôsobil, by proces smerujúci k vymáhaniu zodpovednosti naštartovalo konštatovanie Úradu pre verejné obstarávanie alebo Najvyššieho kontrolného úradu o nesúlade jeho rozhodnutia s povinnosťami dobrého hospodára. Následne by generálny prokurátor zažaloval danú osobu o náhradu škody.
Povinnosť nahradiť škodu by podľa Procházku nemala byť zhora limitovaná. Každý politik, ktorý sa uchádza o funkciu, totiž podľa neho musí počítať so zodpovednosťou, ktorá tejto funkcii prislúcha. "Potrebujeme zvýšiť rešpekt pred výkonom verejnej moci," doplnil Procházku Figeľ. Na otázku, či sa neobáva, že KDH práve otvorilo ďalšiu dlhoročnú tému podobnú imunite, Figeľ poznamenal, že šance novely na úspech závisia od výsledkov volieb.
Procházka zdôraznil, že sa už pri príprave novely snažili postupovať tak, aby maximalizovali jej šance na priechodnosť v parlamente. Z tohto dôvodu sa napríklad rozhodli ísť cestou novely existujúceho zákona, hoci príprava úplne novej normy by bola pred voľbami marketingovo výhodnejšia.