Dve desiatky rómskych domov sa nasťahovali na jeho pozemky. Už roky sa mu nedarí domôcť sa spravodlivosti a získať svoju pôdu späť. Vypisuje na rôzne úrady, žiada, prosí, argumentuje, ale márne. Reč je o Štefanovi Szaniszlóovi, súkromnom hospodáriacom roľníkovi z Krásnohorského Podhradia v okrese Rožňava. Rómska osada, ktorá leží za obcou, sa mu rozrástla na jeho parcely. Ide o trávnaté porasty roztrúsené na viacerých miestach s rozlohe asi hektár. "Dával som rôzne podnety, žiadal vypratanie pozemkov, zbúranie stavieb. Nič sa nezmenilo," vymenúva Szaniszló so skepsou v hlase a v ruke drží hrubý štós papierov s úradnou korešpondenciou.

Vzdať sa však nemieni. Podobne ako on je na tom ďalších niekoľko desiatok majiteľov pozemkov pod rómskou osadou. Tá sa živelne rozrastala od začiatku deväťdesiatych rokov o nové obydlia. Dnes sú rozťahané asi na dvanástich hektároch, na ktorých je okolo šesťdesiat stavieb s vyše 200 obyvateľmi.

Starosta sa cíti bezmocný
Vlastníci pozemkov vinia zo súčasného stavu najmä starostu Štefana Szarku, ktorý je vo vedení obce nepretržite už štvrťstoročie. "Chceli sme to nespočetnekrát riešiť, ale nedalo sa. Nevedela si s tým rady ani okresná prokuratúra, ani životné prostredie, ani polícia, ani stavebný úrad nezačal búrať. Všetko bolo odložené. Je to citlivá otázka a obec by pre tých obyvateľov ani nemala náhradné bývanie," vysvetľuje starosta.

Riešenie si teraz sľubuje od pozemkových úprav. Aby sa uskutočnili, musia s nimi súhlasiť vlastníci viac ako polovičnej výmery pozemkov. Starosta si to potom predstavuje tak, že pozemky získa po ich scelení obec a bude ich predávať Rómom.

Vlastníci sa boja podrazu
Keď obec začala zisťovať medzi vlastníkmi ochotu na pozemkové úpravy, tí sa zľakli, že za pozemky zastavané osadou nedostanú adekvátnu náhradu a spísali petíciu. Dožadujú sa v nej, aby boli prepísané na stavebné. Argumentujú, že na nich stoja domy a vedú cez ne inžinierske siete. Keby boli stavebné, tak by sa ich cena zmenila z úradných dvoch centov za štvorcový meter minimálne na štyri eurá. "Doteraz sme nemohli pozemky využívať a teraz ešte s nami chcú vybabrať," vysvetľuje zmysel petície Szaniszló.

Obáva sa totiž, že pozemky na výmenu v podobnej kvalite v obci už nie sú. Isté pozemkové úpravy sa totiž už v minulosti uskutočnili. Počas nich došlo k rôznym zámenám lukratívnych plôch, ale na žiadosť starostu z nich bola rómska osada vyňatá. "Obavy vlastníkov sú predčasné. Ich majetok bude ocenený a dostanú zaň zodpovedajúcu náhradu. Vyberie sa dodávateľ, ktorý vykoná pozemkové úpravy, ceny určí znalec a celý proces zastreší pozemkový úrad," ubezpečuje Szarka.

Také jednoduché to nebude
V praxi to však také jednoduché nemusí byť. Obec musí nájsť na úpravy peniaze, ale z eurofondov byť nemôžu, štát zasa vhodné náhradné pozemky a všetci musia počítať s námietkami vlastníkov, počnúc nesúhlasom s ponúkanými parcelami, až po spochybňovanie znaleckých posudkov. Ak proces uspeje, vyrieši sa iba časť problému s pozemkami. Bude potrebné ešte zlegalizovať stavby.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.