Podobne ako dnes môžu občania dve percentá z dane posielať rôznym združeniam, mohli by už čoskoro financovať svoju cirkev. "Mohlo by sa na to nabehnúť v roku 2011 - 2012," povedal Čaplovič pre HN. Zavedeniu nového modelu podľa neho musí predchádzať aspoň dvojročný experiment. Vicepremiér chce počkať aj na to, kým sa v spoločnosti ustáli euro, na ktoré by Slovensko malo prejsť na budúci rok. Peniaze by cirkvi podľa Čaploviča mali dostávať raz ročne, aby mali predstavu, s akou finančnou sumou môžu rátať.
Výhodný smer pre katolíkov
O finančnej odluke cirkvi od štátu chce Čaplovič najprv rokovať so samotnými cirkevnými predstaviteľmi. Pozitívne sa k modelu stavia najväčšia - katolícka cirkev. "Naši odborníci budú pripravení na rokovania so štátom. Podrobnosti sú otázkou výpočtov a rokovaní," avizuje hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Ekonomicko-právna rada konferencie sa už dlhšie venuje aj otázkam pripravovanej zmluvy o financovaní cirkvi. O takomto riešení uvažujú aj evanjelici. Tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu Edita Sabolíková upozorňuje, že už dnes štát zabezpečuje len platy duchovných a dotuje prevádzku ústredia cirkví, všetko ostatné si cirkvi musia zabezpečiť z vlastných zdrojov. "Bez tejto štátnej dotácie by však vznikli problémy, preto treba postupovať citlivo a uvážene."
Malí majú obavy
Obavy majú najmä malé cirkvi. "Až 90 % našich cirkevných zborov sú maličké zbory, ktoré rátajú niekoľko stoviek cirkevníkov. Bez garancie štátu by nasledovali obrovské, možno aj existenčné problémy," reagoval pre HN biskup reformovanej kresťanskej cirkvi Géza Erdélyi. Ako dodal, väčšina cirkevných zborov Kalvínov je v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti. Súčasný systém, vďaka ktorému vlani dostali asi 50 miliónov korún, reformovanej kresťanskej cirkvi vyhovuje. Čaplovič obavy malých cirkví chápe. "Treba určiť, aká má byť výška garantovaného minima, ktoré bude aj naďalej poskytovať štát." Ten by mal aj naďalej cez projekty financovať cirkvi v zdravotnej, sociálnej a vzdelávacej oblasti.
Konkurenčný boj o ovečky
Podľa Čaploviča je dôležité, že aj cirkev sa takýmto spôsobom dostane do konkurenčného prostredia. "Ten, kto sa bude venovať svojim dietkam, teda veriacim, bude mať aj väčšiu návštevnosť na bohoslužbách a ľudia si uvedomia, že chcú poukázať na tú cirkev peniaze."
Návrh sa zatiaľ pozdáva aj šéfovi národniarov Jánovi Slotovi. "Súhlasili by sme len v prípade, že by s odlukou súhlasila aj cirkev." Poslankyňa ľudovcov Katarína Tóthová zdôraznila, že tento model je známy vo viacerých európskych štátoch.
Nápad z Lhotky
Rovnaká diskusia od leta prebieha aj v susednej Českej republike. Tam tému otvoril minister a šéf legislatívnej rady vlády Cyril Svoboda. Podľa neho by veriaci každý mesiac mali na účet svojej farnosti posielať percento z príjmu. Nápad sa podľa neho zrodil, keď sa na farnosti v Lhotke riešila oprava okien. Česká biskupská konferencia je však zatiaľ zdržanlivá.

Ako dnes financuje štát niektoré cirkvi (v miliónoch Sk)
Rímskokatolícka cirkev 521
Evanjelická cirkev a. v. 97,3
Gréckokatolícka cirkev 91,6
Židovské náboženské obce 3,5
Všetky spolu 929
zdroj: MK SR
údaje sú za rok 2007