Klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne si môžu vydýchnuť. Nie však všetci a nie nadlho. Hrozba, že by ich v nemocnici ošetrili iba v najakútnejších prípadoch, je zatiaľ zažehnaná. Najväčšia zdravotná poisťovňa a zástupcovia menších nemocníc sa včera dohodli na zmluvách na tento rok.
Malé a stredné nemocnice by mali akceptovať ponuku Všeobecnej. Tá od 1. januára zvýši o 10 percent ceny za ukončené hospitalizácie na chirurgických, ortopedických, traumatologických oddeleniach a oddeleniach anestézie a intenzívnej medicíny. Od 1. marca zvýši v priemere o 7 percent zmluvné objemy za ukončené hospitalizácie. Platí to pre lôžkové zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v sieti Všeobecnej. Ide o 70 zariadení, ktorým by mali platiť zmluvy do 31. marca budúceho roka. Veľké koncové nemocnice pritom tento rok dostanú od najväčšej poisťovne o štvrtinu peňazí viac ako minulý rok. Týka sa to však len štyroch z nich -- fakultnej nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Martine.
Ostatní sú neistí
Na "čiernej listine" tak stále ostávajú nemocnice, ktoré majú zmluvu podpísanú len do polovice tohto roka. Už začiatkom februára chce Všeobecná navrhnúť výrazné škrty zdravotníckych zariadení. "Budeme rokovať so zástupcami samosprávnych krajov a zdravotníckych zariadení o ich možnej reprofilácii, prípadne zlúčení do väčších celkov," uviedla hovorkyňa poisťovne Petra Balážová. Prehodnocovanie zmlúv s nemocnicami majú od apríla na programe aj súkromné poisťovne.
Od nového roka je pritom bez zmluvy so Všeobecnou šesť zdravotných zariadení: Nemocnica Zdravie Púchov, Železničná nemocnica Košice (len lôžka), Sanatórium Koch v Bratislave, liečebný ústav Kvetnica a dva tatranské odborné ústavy. Čo pre nemocnice znamená krok k likvidácii, nie je pre Všeobecnú žiaden problém: pretože zdroje presúvajú do koncových nemocníc, nie je podľa nich potrebné dávať toľko zdrojov na následnú zdravotnú starostlivosť -- čo sa týka odborných tatranských ústavov. "Pokiaľ poistenci budú chorí, využijú kúpeľnú starostlivosť a zabezpečíme im poskytovanie zdravotnej starostlivosti cez kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. Alebo tieto zariadenia sa môžu zmeniť na kúpeľnú zdravotnú starostlivosť," uviedol šéf Všeobecnej Anton Kováčik.
Keď má pacient problém
Problém ústavu v Kvetnici je však ešte komplikovanejší. "Starších pacientov, ktorí majú pridružené závažné srdcové ochorenia, nemôžeme dávať do výšky 1 100 metrov, ako sú Vyšné Hágy," vysvetľuje pľúcny lekár z Popradu Ján Lorinčák. Lekári aj pacienti sú zo situácie zúfalí. "Keď som dnes potreboval prijať akútneho pacienta do Vyšných Hágov, núkali mi termín o týždeň. To môže byť v prípade môjho pacienta aj neskoro. Povedali mi, že všetky oddelenia sú plné a nemajú ho kde prijať," hovorí Lorinčák. Pacient tak skončil na internom oddelení nemocnice. Za normálnych okolností by ho premiestnili do zariadenia v Kvetnici, kde by bol v rukách odborníkov pľúciarov.