08.06.2007, 00:00

Mikolaj narazil na priveľa úloh

Ján Mikolaj. Minister, ktorého na čele rezortu školstva málokto očakával. Odborník na manažment a technológiu stavieb, vysokoškolský pedagóg, ktorý po odchode z ĽS-HZDS v minulom volebnom období zakotvil u národniarov.

20041130_m_ucitel-pedagog-ziaci-studenti-vzdelavanie-skola-studium-trieda-globus-vyuka.jpg

Za necelý rok však stihol absolvovať viac ťažkých situácií ako viacerí jeho kolegovia vo vláde - problémy s maturitami, protizákonne vyberanými peniazmi od externých vysokoškolákov, tradičné komplikácie s financovaním regionálneho školstva. Na rozdiel od ministra zdravotníctva však opozícia zatiaľ neprišla s návrhom na jeho odvolanie. Šéf školských odborárov Ján Gašperan hodnotí ročné pôsobenie ministra priemerne. "Myslím si, že rezort si určil priveľa úloh."
Boj s poplatkami
Roky je najcitlivejšie vnímaným problémom z oblasti školstva otázka spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Ako jediná dokázala opakovane "vyhnať" mladých ľudí do ulíc. O novele vysokoškolského zákona bude už o dva týždne rozhodovať parlament. Novela navrhuje zaviesť školné pre diaľkových študentov, platby za predĺženie štúdia či štúdium na viacerých univerzitách. Obsahuje tiež nové delenie vysokých škôl podľa kvality poskytovaného vzdelávania. Bude to prvá "veľká" zmena pravidiel hry z dielne nového ministra školstva. Mikolaj pritom stihol od nástupu do úradu pripraviť viac ako desať koncepcií a stratégií, ktoré určujú fungovanie materských škôl, odborného vzdelávania či výučbu cudzích jazykov. V parlamente zatiaľ presadil zákon uľahčujúci uznávanie odborných kvalifikácií získaných v zahraničí a presun financovania neštátnych umeleckých škôl, škôlok či jedální na samosprávu.
To podstatné príde?
Podstatné zmeny rezort len pripravuje. Školský zákon by mal deti odbremeniť od memorovania, priniesť na školy viac tvorivosti a umožniť školám prispôsobiť sa záujmom detí a rodičov. Predstavu o novej podobe škôl by mal rezort zverejniť túto jeseň. Školská analytička Zuzana Humajová považuje doterajšie kroky ministra za nekoncepčné. "Minister dodnes nezverejnil svoju predstavu cieľového stavu obsahovej zmeny na základných a stredných školách, pritom táto zmena zasiahne celý systém. Čiastkové návrhy, ktoré predkladá v pomerne rýchlom slede do vlády, navzájom nekorešpondujú." Ministrovo opatrenie podľa nej zjednocuje len snaha koncentrovať čo najviac moci v rukách rezortu.
Ach tie platy
Pracovníci škôl od ministra očakávajú zvýšenie platov. Ficova vláda im sľúbila, že rok a pol po prijatí eura dosiahne ich plat priemer v národnom hospodárstve - čo je súčasnosti 18 511 korún. Čo je stále zhruba o 3 500 korún viac ako priemerná mzda v školstve. Počas dvanástich mesiacov, ktoré predchádzali nástupu Mikolaja do kresla ministra školstva, stúpol tento priemer takmer o 10 percent, počas ministrovania Mikolaja zatiaľ len o 6,6 percenta. Či minister stihne stratu dobehnúť do roku 2010, je otázne. Vyššie platy zatiaľ podmieňuje zavedením systému kariérneho rastu pedagógov, ktorý previaže odmeňovanie učiteľov na dosiahnuté vzdelanie a snahu zvýšiť si kvalifikáciu.
Rozbehol som zmeny
Minister sám verí, že do školstva priniesol nový vietor. "Pripravujeme obsahovú reformu, zákon o výchove a vzdelávaní či zákon o športe. Verím, že tieto zmeny posunú naše školstvo dopredu." Viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák tvrdí, že vláda nesplnila sľuby v súvislosti s podporou vedy a výskumu. "Zostalo pri deklaráciách, tak, ako v minulom období." Šéf Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga tvrdí, že vysoké školy čakali od vlády výraznejšiu podporu. "Čo sa týka vysokého školstva, nič zásadné sa neudialo."