Jazvy sú čerstvé. Nielen v dušiach pozostalých. Miesto pádu lietadla nezacelila ani príroda. Na tú hroznú januárovú noc sa nezabúda.
"To sa jednoducho nedá. Také niečo nikto z nás nezažil a bude si to pamätať po celý zvyšok života," hovorí Gejza Rohály, starosta obce Hejce. Miestna krčmárka spomína, ako lietadlo letelo veľmi nízko, potom začula výbuch a uvidela horiaci les. Péter Kormos, bývalý lesník, bol na mieste nešťastia medzi prvými a pomáhal pátrať po mŕtvych. Apokalyptické obrazy z vrchu Borsó sa mu zjavujú dodnes.
Na jeden z bočných hrebeňov Zemplínskych vrchov, kde Antonov pred rokom havaroval, je z dediny zhruba osem kilometrov. Treba však prekonať asi štyristometrový výškový rozdiel. Najprv autom po mierne stúpajúcej ceste k horárni Biela studňa a odtiaľ strmšie hore pešo.
Na toto ročné obdobie je skôr jesenné počasie. Prevaľuje sa hmla a les je bez snehu. Pred rokom ho bolo neúrekom a mrzlo. Predstavujem si, ako ťažko sa sem bolo dostať. Chodník je označený drevenými dvojjazyčnými smerovkami, zablúdiť sa nedá. Už z diaľky vidím pás vyseknutého lesa, ktorý za sebou zanechalo lietadlo. Spomedzi chuchvalce hmly, cez ktoré presvitá slnko, trčia kýpte obhorených stromov. Desivá atmosféra i dnes naháňa zimomriavky, obzvlášť pri predstave pekla, ktoré sa tu rozpútalo. Na okraji prieseku, vysoko v konároch, zazriem kus pokrčeného plechu z lietadla. Stačilo, keby letelo o pár metrov vyššie a všetko mohlo byť inak. Ale nebolo... A teraz je tu smutné miesto nedokončeného vojenského letu. So stromami, ktoré majú svoje mená a ukrývajú hlbokú bolesť. S kvetmi, fotografiami, spomienkami a intímnymi vyznaniami. Pieta nečakane zmarených životov.
"Neprejde týždeň, aby sa tu neobjavilo nejaké auto. Príbuzní, blízki, kamaráti, ale i cudzí ľudia. Slováci i Maďari," konštatuje so smútkom v hlase starosta. Prívetivá dedinka s dvestošesťdesiatimi dušami žije tragédiou dodnes. Cítiť ju na každom kroku.
Neďaleko kostola vyčlenila samospráva pozemok na spomienkový park. Okolo budúceho pamätníka budú môcť pozostalí umiestniť pomníky svojich blízkych. "Chceme, aby to bolo dôstojné miesto. Aby mohli všetci, bez ohľadu na počasie a svoje možnosti, tu vzdať úctu slovenským vojakom a spomínať na nich," dodáva Rohály.
Tých štyridsaťdva obetí, ktoré zomreli tak blízko domova, si to nepochybne zaslúži.