12.09.2017, 23:49

Vláda zavrhla program, ktorý uznáva svet

Slovenský projekt proti zmenám klímy inšpiruje svet, ale do finále jeho súťaže sa nedostal.

V rokoch 2010 a 2011 vznikli u nás tisíce protipovodňových stavieb.
Zdroj: Archív HN

Cena Future Policy Award

Cena pre politiky budúcnosti. Udeľuje ju každoročne Svetová rada pre budúcnosť (organizácia OSN) medzinárodne najlepším vizionárskym programom. Upozorňuje tým štátnikov sveta na najlepšie politiky v jednotlivých oblastiach hodné pozornosti. Ide o jedinú cenu vyzdvihujúcu programy, nie ľudí.


V ochrane pred povodňami a v boji proti suchu mohlo byť Slovensko oveľa ďalej, ako je v súčasnosti. Štát však v roku 2012 zrušil vládny Program revitalizácie krajiny a manažmentu povodí riek. Preto ho hodnotiaca organizácia OSN – Svetová rada pre budúcnosť – vylúčila z užšieho výberu súťažiacich projektov spomedzi 26 programov z 18 krajín.
Ceny za najlepšie vizionárske programy sveta v tejto oblasti odovzdávajú víťazom tento týždeň na summite zmluvných strán Dohovoru OSN o boji proti suchu v čínskom meste Ordos.

Podľa informácií, ktoré máme zo zahraničných zdrojov, malo Slovensko veľkú šancu dostať sa medzi najlepších. Víťazstvo je však v rukách Etiópie, Brazílie a Číny.

Nedosiahol ciele
Prečo napokon Slovensko neuspelo? Lebo Ficova vláda tento unikátny environmentálny program – schválený v roku 2010 Radičovej kabinetom – zmietla zo stola. „Kľúčovou vecou, ktorú porota posúdila, bolo príliš skoré zrušenie programu slovenskou vládou,“ potvrdila pre Hospodárske noviny hovorkyňa súťaže Ingrid Heindorfová zo Ženevy.

„Výsledkom zrušenia bolo, že váš program nemohol dosiahnuť vytýčené ciele. Zrealizovalo sa iba 10 miliónov kubických metrov vodozádržných opatrení za jeden rok a plán bol 250 miliónov kubických metrov v priebehu desiatich rokov, čo by preukázateľne potvrdilo výnimočnosť programu,“ povedala Heindorfová.  

Úspešný, no odsúdený
Pripomeňme, že pôvodne schválený projekt bol prijatý s výhľadom na šesť až desať rokov. Išlo o program obnovy krajiny, ktorý sa stal známym okrem iného vďaka budovaniu prehrádzok – vodozádržných opatrení. Za necelé dva roky sa ich podarilo vybudovať v stovkách obcí tisícky. Odborní garanti a samotné obce ich vyhodnotili ako veľmi účinné postupy. Program ušetril náklady na majetku najmenej za pol milióna eur a vytvoril 7 700 pracovných miest. Takmer 90 percent starostov bez ohľadu na politickú príslušnosť chcelo, aby sa v ňom pokračovalo.

V odôvodnení, prečo treba program zrušiť, vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga tvrdil, že ho „celá odborná verejnosť považuje za nesystémový a zvesený z klinca“. Vyhlásil ho za odsúdený na neúspech. Žiga však do budúcnosti nevylúčil napríklad výstavbu hrádzok, ktoré mal priniesť nový protipovodňový prístup.

Záujem cudziny
Slovenský program napriek všetkému zahraničnú porotu súťaže zaujal. Podľa hovorkyne Heindorfovej najmä kvôli výsledkom, ktoré dosiahol za krátky čas. „Do dátumu odovzdania prihlášok do súťaže bol váš program jedinou iniciatívou na takej rozsiahlej úrovni. Preukázal realizovateľnosť komplexnej ochrany vody ako súčasti ekosystému, ako aj fakt, že sa môže uplatniť kdekoľvek na svete. Napriek krátkej existencii sa v rámci neho podarilo postaviť desaťtisíce malých zariadení na zadržiavanie vody v 480 obciach po celom Slovensku, ktoré zadržiavajú 10

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.