Pravdepodobne žiadna zo žien, ktorá prekročila vek 45 rokov, sa nevyhne úvahám, ako zareaguje jej organizmus na prirodzený alebo umelý (chirurgický) útlm tvorby vaječníkových hormónov -- estrogénov. Osobitne po chirurgickom odstránení vaječníkov estrogény klesajú veľmi rýchlo na minimálne hodnoty. Len 40 percent šťastných žien nemá žiadne problémy. Až u dvoch tretín žien sa nedostatok estrogénov prejaví ako klimakterický syndróm a to nepravidelnou menštruáciou, návalmi horúčavy, potením, nespavosťou, bolesťami hlavy, depresiami, zmenami nálad, bolesťami kĺbov a chrbtice, pocitom celkovej psychickej i telesnej nepohody. Dlhodobý nedostatok estrogénov môže spôsobiť aj veľké zdravotné problémy.
Pred viac ako 40 rokmi farmaceutický priemysel v spolupráci s medicínskymi odborníkmi vyvinul substitučnú hormonálnu liečbu (HSL), ktorá výrazne skvalitnila život postihnutých žien. Ukázalo sa, že hormonálne prípravky u starších žien pôsobia priaznivo proti rednutiu kostí, depresiám, návalom, zlepšujú prietok krvi orgánmi, najmä cievami mozgu a srdca, ovplyvňujú proces zrážania krvi a podstatne zlepšujú kvalitu života ženy a jej zdravia.
Štatistiky uvádzajú, že v roku 1990 až 500 miliónov žien užívalo HSL a v roku 2030 by to malo byť trikrát viac. V USA a vo Švédsku až polovica žien v klimaktériu užíva hormonálnu liečbu. V Nemecku, Nórsku a Austrálii je to viac ako tretina. Na Slovensku len 11 percent. Pred desiatimi rokmi bola táto liečba u nás takmer neznáma. Dnes si ženy môžu vybrať približne z 30 druhov prípravkov vo forme náplasti, gélu, tabletky či sprej do nosa. Zdalo by sa, že je všetko v najlepšom poriadku... Spokojné sú postihnuté ženy i výnosný farmaceutický biznis.
Zdesenie vyvolali výsledky americkej štúdie o dopade hormonálnej substitučnej liečby na zdravie žien. Podľa nej kombinácia hormónov estrogénu a progestínu spôsobuje zvýšené riziko mŕtvice, vzniku rakoviny prsníka a srdcovo-cievnych ochorení. Do akej miery je substitúcia prospešná a kedy môže byť rizikom, opýtali sme sa prednostu I. Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave profesora MUDr. Miroslava Borovského, CSc., priekopníka HSL na Slovensku, viceprezidenta Slovenskej spoločnosti pre menopauzu a andropauzu.
Akú úlohu majú hormóny v ženskom organizme?
-- Hormóny nielen v ženskom, ale aj v mužskom organizme majú, podobne ako centrálna nervová sústava, prioritnú úlohu. Tá totiž pomocou hormónov riadi celý organizmus človeka. Keď sa toto riadenie naruší tým, že orgán, ktorý pôvodne hormóny vylučoval už nestačí na svoju funkciu, prejaví sa ochorením. Tak je to napríklad vtedy, keď žene po operácii chýbajú vaječníky alebo keď vaječníky prestanú fungovať. Ak chceme predĺžiť ich funkciu po prirodzenom i operačnom ukončení, tak hovoríme o hormonálnej substitúcii.
Ako hodnotíte výsledky predčasne ukončenej americkej štúdie, na ktorej sa podieľalo 16 608 žien vo veku 50 -- 79 rokov a ktorá aj v Európe spôsobila poplach medzi gynekológmi a onkológmi a zneistela množstvo žien?
-- Iniciátorom štúdie bol americký Národný inštitút zdravia a zúčastnil sa na nej spomínaný počet zdravých žien po menopauze, ktoré užívali substitučnú hormonálnu liečbu. Ženy boli rozdelené do troch skupín. Prvej skupine podávali kombináciu hormónov: estrogénov a gestagénov. V druhej boli zaradené ženy užívajúce placebo, teda látku bez účinku. Je to štandardný spôsob na získavanie zodpovedných a reálnych údajov zlepšenie alebo rizika akejkoľvek dlhodobej liečby. Do tretej skupiny boli zaradené ženy po hysterektómii (operácii), ktoré užívali iba samotné estrogény. Štúdia mala trvať osem a pol roka (do roku 2005), ale bezpečnostná skupina, ktorá sledovala štatistické hodnotenia, ju predčasne ukončila, ale len v prvej skupine užívajúcej kombinovanú hormonálnu liečbu, v ktorej sa zistilo zvýšené riziko kardiovaskulárnych príhod a rakovina prsníka. Takéto výsledky sa nezistili v skupine žien, ktoré užívali iba estrogény, preto táto časť štúdie pokračuje ďalej.
Rozruch teda spôsobila zlá interpretácia výskumu?
-- Do istej miery áno. Podľa štúdie zvýšené riziko karcinómu prsníka u žien, ktoré užívajú kombináciu hormónov bolo minimálne, teda menej ako jedna desatina percenta ročne a iba po viac ako štvorročnom (5,2 roka) užívaní hormónov. Pri správnej a zodpovednej indikácii niet dôvodu obávať sa zvýšenia rizík spojených s užívaním diskutovanej kombinácie hormónov.
Ste priekopníkom HSL na Slovensku a máte s ňou viac ako 10-ročné skúsenosti. Ako ich hodnotíte?
-- Slovensko sa po roku 1990 otvorilo svetu a od roku 1992 hormonálna liečba, ako súčasť civilizovaných krajín, viac prenikla aj k nám. Predtým sme mali málo prípravkov, dnes je ponuka oveľa pestrejšia a to vo forme náplasti, gélu, tabliet, injekcií i ako nosový sprej -- v rôznych kombináciách a dávkach. Liečba je výsostne individuálna. Umenie lekára spočíva v tom, že pacientke môže odporučiť takú liečbu, ktorá je pre ňu najvýhodnejšia, s najmenším rizikom a bez vedľajších účinkov.
Je známe, že v USA sa užívajú hormóny bez ohľadu na vek ako prostriedok proti starnutiu. Naopak, v Európe len na odstránenie príznakov menopauzy. Viete už, ako liečiť a kedy začať?
-- Hormóny ordinujeme až vtedy, keď sa u žien začnú prejavovať prvé prízraky klimakterického syndrómu. Väčšinou sú to poruchy menštruácie -- silné krvácanie, ťažkosti s nepravidelnou menštruáciou... Poruchy liečime zväčša iba gestagénmi. Keď sa u pacientok objavia aj návaly, potenie, búšenie srdca..., ku gestagénom pridáme aj estrogény, lebo gestagény iba málo ovplyvňujú klimakterický syndróm. U pacientok po hysterektómii (odstránení maternice) je najvýhodnejšie podávať iba samotné estrogény, pretože už spomínaná kombinácia estrogénov a gestagénov môže vyvolať ojedinelé komplikácie. Ale ani v americkej štúdii a ani podľa našich skúseností sa nedokázalo, že samotné estrogény vyvolávajú zvýšenú mieru výskytu rakoviny.
Ako dlho trvá hormonálna liečba?
-- Individuálne -- zväčša dovtedy, kým má pacientka klimakterické problémy. Keď ťažkosti ustúpia, liečbu ukončíme. Pacientka je však celý čas pod prísnou a pravidelnou kontrolou, takže aj keď sa vyskytne nejaké ochorenie, včasnou diagnostikou a následnou liečbou ju takmer vždy vyliečime.
Kedy je potrebné užívať HSL dlhodobo?
-- Dlhodobú liečbu odporúčame rizikovej skupine žien so sklonom k osteoporóze (rednutiu kostí) a následným komplikovaným zlomeninám. Na to, aby sa kostná hmota udržala na dobrej úrovni, nestačí iba príjem kalcia. Organizmus potrebuje aj hormonálnu pomoc, lebo nie je zaručené, že bez hormónov sa kalcium uloží do kostnej hmoty. Napriek rozruchu, ktorý v odbornej i laickej verejnosti vyvolala publikovaná WHI štúdia, nie je dôvod na vážnejšie znepokojenie a radikálnu zmenu v hormonálnej liečbe.
Môže žena aj po liečbe rakoviny prsníka, ak ju trápia klimakterické problémy, užívať HSL?
-- Z výskumov vyplýva, že ženy, ktoré mali predtým rakovinu prsníka, boli vyliečené, ale klimakterický syndróm ohrozuje ich zdravie, môžu HSL užívať ďalej. Nedokázal sa výskyt metastáz. Svedčia o tom malé štúdie, ktoré máme k dispozícii. Čaká sa ešte na výsledky veľkých štúdií, aby to definitívne potvrdili. Dnes je už jasné, že ženy, ktoré užívajú HSL žijú dlhšie a kvalitnejšie.