Bratislava – Vymáhať exekúciou nezaplatené dane je bežný postup daňových úradov. Ale využiť exekúciou na získanie peňazí od toho najvyššieho úradu – Daňového riaditeľstva, na to už treba guráž, ba dokonca poriadnu dávku „drzosti“. Zrejme prvým a doteraz asi aj jediným je prípad, keď spoločnosť Akropola nielenže zažalovala riaditeľstvo pre pokutu, ktorú dostala od daňového úradu Prešov II, ale následne vymáhala od centrály aj súdny poplatok, odmenu pre svojho právneho zástupcu a ďalšie náklady spojené s pojednávaním. Krajský súd v Košiciach rozhodol v prospech Akropoly, a tak daniari okrem vrátenia pokuty 1,2 milióna korún (39 832 eur) museli zaplatiť aj všetky súdne trovy, teda dovedna 128 720 korún (4 272,72 eura). Tieto peniaze sa však Akropola rozhodla vymáhať exekúciou. Právnici, s ktorými sme sa rozprávali, iný podobný prípad nepoznajú.
Likvidačná pokuta
Všetko sa začalo ešte v roku 2003, keď podľa daniarov spomínaná spoločnosť nepodala v lehote určenej správcom dane daňové priznanie za rok 2002. Akropola sa prevažne zaoberala predajom priemyselných ložísk. Daňový úrad sa rozhodol firmu preveriť, urobiť v nej kontrolu kvôli dani z pridanej hodnoty. „Kontrola trvala neuveriteľných sedem rokov. Robili ju opakovane za rovnaké zdaňovacie obdobia,“ povedal nám konateľ firmy, občiansky aktivista Martin Daňo. Po piatich rokoch mu však daniari vyrubili pokutu 1,2 milióna korún. Krajský súd s tým ale nesúhlasil. Rozhodnutia daňových úradov zrušil a pokutu označil za likvidačnú. Lebo malú firmu by jej výška položila. „Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pokuta likvidačného charakteru nemôže totiž plniť preventívnu funkciu,“ napísal v rozsudku Krajský súd. V tom čase sa za nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane mohla právnickej osobe uložiť pokuta od 50 000 korún (1 659,70 eura) až po 1,5 milióna korún (49 790,88 eura). To znamená, že Akropola dostala takmer maximálnu možnú pokutu. Zaplatila ju, ale daniari jej museli peniaze vrátiť.
Úrad trovy zaplatil
Daňo mal však podozrenie, že súdne trovy úrad zaplatiť nechcel. A tak sa rozhodol, že ich od daňového riaditeľstva vymôže exekúciu. Povolil ju Okresný súd v Banskej Bystrici. „Daniari totiž naťahovali čas, a tak som dal návrh na exekúciu,“ vysvetlil. Keď sa o nej riaditeľstvo dozvedelo, súdne trovy zaplatilo. Urobilo tak tri mesiace po rozhodnutí Krajského súdu.
Vtedajší generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Igor Šulaj si podľa svojich slov na tento prípad už príliš nepamätá. „Za môjho pôsobenia bolo podaných viac ako päťtisíc trestných oznámení, a vy mi teraz hovoríte o nejakom jednom súdnom spore, ku ktorému sa neviem a ani nemôžem vyjadriť,“ reagoval Šulaj. HN majú napríklad doklad – námietku voči exekúcii, ktorú podpísal. Na otázku, či pokuta 1,2 milióna korún nebola premrštená, povedal, že ako generálny riaditeľ nemal právo a ani možnosť vstupovať do daňových kontrol. „Posudzovali ich nezávislí ľudia v zmysle zákona a ja som ani nikdy do daňovej kontroly nevstúpil. Ak daňoví kontrolóri postupovali v zmysle zákona, tak podľa mňa ho neporušili,“ dodal. Šulaj tvrdí, že obhajoval záujmy štátu a za jeho pôsobenia stúpla vymožiteľnosť práva zo strany daňových úradov. „Ak pochybili úradníci, nech sa voči nim vyvodí zodpovednosť. Ale ja som nemohol a ani som nikdy nechcel systém kontroly porušovať, natoľko som profesionál,“ dodal.
Daniari pod drobnohľadom
Pokuta 1,2 milióna korún mohla byť síce aj podľa Daňa v súlade so zákonom, „ale bola postavená na svojvôli daniarov. Lebo je rozdiel, či takú vysokú dostane malá firma ako bola moja, alebo veľká.“ A ako si vysvetľuje jej výšku? Daňo sa totiž počas daňových kontrol často ohradzoval proti spôsobu, ako boli vedené. Myslí si, že to úradníkov hnevalo. Výhradu mal aj proti dĺžke daňovej kontroly. Od tohto prípadu sa o prácu daňových kontrolórov zaujíma oveľa podrobnejšie. Napríklad daňové kontroly si začal natáčať na kameru.
Finančná správa sa k tomuto prípadu zatiaľ vyjadrila tak, že doklady o ňom má uložené v archíve. „Na dohľadanie informácií treba istý čas. Odpoveď vám zašleme,“ odpovedala hovorkyňa správy Patrícia Macíková.
----------------------------------------------------------
Exekúcia úradu je možná aj dnes
Štátne inštitúcie vrátane daňových úradov je možné exekvovať aj teraz, pripomína advokát Michal Mandzák. Oproti minulosti sa však legislatíva zmenila. Zaviedla sa takzvaná absolútna exekučná imunita štátu a relatívna imunita. Exekvovať sa tak nedajú napríklad nehnuteľnosti v majetku štátu, cenné papiere a podobne, lebo spadajú pod absolútnu imunitu. Ale na časť majetku sa vzťahuje len relatívna imunita, a ten sa exekvovať dá. V prípade štátnej inštitúcie vrátane daňových by úrad musel do 60 dní od začiatku exekúcie oznámiť, ktorý majetok nevyhnutne potrebuje pre svoju činnosť. Ten by sa z exekúcie vylúčil. O tom, čo by sa z nej vylúčilo, rozhoduje súd. Boli by to napríklad počítače, bez ktorých sa nedá pracovať. Mandzák však nepredpokladá, že by súd vyňal z exekúcie celý majetok štátnej inštitúcie. „To by potom znamenalo absolútnu exekučnú imunitu,“ upozornil. Takže prostriedky vrátane finančných by podľa advokáta na exekúciu určite ostali.
---------------------------------------------------------------
ANKETA
Otázka: Sú podľa vás daňoví úradníci na dostatočnej odbornej úrovni?
Dominik Okenica, advokát, Okenica Šula & Co
Nemám s nimi zlú skúsenosť, skôr naopak. Stretávam sa s tým, že úradníčky chcú veľakrát poradiť, vysvetliť aj pomôcť. Niekedy vedia aj prižmúriť oko. No skôr sa mi zdá, že odvlani, ako boli tie veľké technické problémy daňových úradov, sa situácia zmenila. Úradníci sú zaťažovaní až terorizovaní nadriadenými. Chcú od nich nezmyselné štatistiky a vypĺňania papierov. Urobilo sa niekoľko veľkých daňových úradov, čo sťažilo medzi nimi komunikáciu.
Peter Makovický, konateľ, Exekučná
Ja môžem hodnotiť len na základe svojich skúseností. A tie sú pozitívne. Stretol som sa, až na jednu výnimku, len s odborníkmi a nemal som s nimi problém. Jeden jediný negatívny prípad nesúvisel ani tak s neodbornosťou, ako skôr s ľudským prístupom nemenovaného daňového úradníka, keď ten človek dokázal – namiesto normálneho rozhovoru – len citovať zákony a vôbec nič iné.
Mária Janušková, daňová poradkyňa, TPA Horwath Tax
Máme pozitívne i negatívne skúsenosti s ich odbornosťou a technickými znalosťami, avšak v porovnaní s minulosťou sa zlepšili. Chuť a ochota vzdelávať sa, samozrejme, závisia hlavne od konkrétneho človeka a motivácie. Viditeľné rozdiely badať napríklad na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, kde správcovia dane majú pozitívny prístup k daňovým subjektom, sú zdatní v daňovej problematike i z technickej stránky.
Peter Pašek, vedúci oddelenia poradenstva, Accace
Myslíme si, že na daňových úradoch pracuje pomerne veľa odborne zdatných daňových úradníkov. Zastávame však názor, že väčšina z nich je značne preťažená pridelenou agendou. Preto sa dá len ťažko očakávať, že sa kvalita ich práce bude postupne zlepšovať. Podľa nášho názoru finančnej správe by pomohla značná automatizácia väčšiny procesov a hlavne zlepšenie IT vybavenia.
Roman Konrád, daňový poradca
V poslednom čase sa zlepšil prístup úradníkov k daňovým subjektom. No časté a rýchle zmeny v daňových zákonoch neprospievajú ani daňovým subjektom, ani finančnej správe. Slovenská komora daňových poradcov komunikuje s daňovou správou priamo, alebo prostredníctvom spoločných odborných podujatí – tak, aby vzájomná informovanosť bola na prospech všetkých účastníkov daňových konaní.
Peter Hennel, daňový poradca
Kvalita a odbornosť sa podľa môjho názoru postupne posúvajú k lepšiemu, problém je najmä nedostatočný počet týchto pracovníkov vo vzťahu k počtu daňových subjektov, ich nedostatočné technické vybavenie a v určitých prípadoch aj nízke finančné ohodnotenie, čo spôsobuje fluktuáciu zamestnancov finančnej správy.
Eva Tináková, advokátka, Maple&Fish
Podľa môjho názoru a skúseností je tento trend pozitívny. Myslím si, že kvalita práce úradníkov sa posúva k lepšiemu.