Živnostník Vladimír Kuruc podniká v mediálnej oblasti. Pracuje hlavne doma. O vyčlenenie časti bytu na prevádzkareň miestny úrad nepožiadal. Na podnikanie mu stačí v miestnosti počítač, internet, mobilný a pevný telefón, kreslo a polička. „Ja som nikdy o vyčlenení miestnosti na podnikanie neuvažoval. Môj finančný a daňový poradca mi to neodporučil,“ hovorí Kuruc. Keby totiž požiadal úrad o vyňatie časti bytu z evidencie bytového fondu na podnikanie, musel by za tento priestor platiť daň z nehnuteľnosti pre podnikateľov. „Také podnikanie by bolo pre mňa drahé,“ poznamenal. Daň z nehnuteľností je totiž pre podnikateľov oveľa vyššia ako bežná daň za byt. Napríklad v Bratislave je daň za jeden štvorcový meter bytu zhruba 0,3 eura. Za priestory na podnikanie sa však platí desať- až tridsaťnásobne viac. Každá obec má však výšku daní rôznu.

S úradmi problém nemá
Do odpisov si Kuruc dáva celé náklady na všetky pracovné prostriedky. Ak ide autom, do nákladov si dáva aj benzín. Štyri roky si tiež odpisoval nákup nového počítača. „Účtovníctvo mi robí skúsený daňový poradca. Takže určite mám všetko v poriadku,“ tvrdí Kuruc. Zatiaľ si chce živnosť ponechať. Či ju položí, alebo nie, bude závisieť od „nastavenia daňovej a odvodovej reformy“.

Podnikatelia, ktorí si vyjmú časť bytu z bytového fondu a zriadia si tam kanceláriu, alebo niečo vyrábajú a používajú na to energetické spotrebiče, si môžu časť nákladov na energie odpisovať. Ak by mali v prevádzkarni osobitné merače energií, mohli by si odrátať výdavky podľa spotreby. Ak merače nemajú, musia v prípade kontroly preukázať daňovému úradu výšku výdavkov podľa kľúča, ktorý si stanovia. Môže ním byť napríklad podiel plochy miestnosti bytu, v ktorej sa podniká, na celkovej jeho rozlohe. Takže odpísať by si mohol napríklad štvrtinu alebo tretinu nákladov.

Kedy treba prevádzkareň
„Môj ekonóm mi nedovolil pracovať doma bez vyňatia časti bytu z bytového fondu,“ zdôveruje sa živnostníčka Zdena Mladá. Pri práci sa totiž stretáva s množstvom ľudí, ktorí ju navštevujú. Preto si musela kanceláriu prenajať. „Ak podnikateľa navštevuje doma veľa obchodných partnerov, mal by si dať na obecnom úrade časť bytu prekvalifikovať na prevádzkareň,“ odporúča Vladimír Sirotka, účtovný a ekonomický poradca firmy Actoris system. Lebo ak živnostník zjavne podniká doma a neplatí za priestory daň z nehnuteľností určenú pre firmy, tak sa to podľa neho môže považovať za krátenie dane. „Ak sa však doma robí napríklad len účtovníctvo či iná administratíva, tak do odpisov sa náklady za byt nedávajú. Len za spotrebný tovar potrebný na podnikanie,“ dodala Jana Adamová zo správcovskej spoločnosti Spokojné bývanie. V takom prípade sa v byte prevádzkareň zriadiť nemusí a podnikanie je lacné.

Treba mať merače?
Ale ak si živnostník prevádzkareň v byte zriadi, nemal by podľa Sirotku zabudnúť, že výdavky určené na odpis musia byť zo zákona overiteľné a zdokladované. Preto je podľa neho najlepšie, ak si tam osobitné merače energií namontuje. „Oprávnené výdavky musia byť kvôli účtovníctvu merateľné,“ upozorňuje aj generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová. Tak sa dá podľa nej vyhnúť prípadným nedorozumeniam s úradmi. Môžu ich vyvolať nepresnosti vyplývajúce z výpočtu nákladov na energie podľa pomeru plochy určenej na podnikanie a rozlohy celého bytu. Daňové riaditeľstvo však HN informovalo, že podnikatelia to robia práve takto, lebo legislatíva spôsob výpočtu presne neurčuje.

Merače na oddelenie podnikateľskej a bytovej časti domácnosti si však spravidla montujú len podnikatelia, ktorí majú veľké, päť- až šesťizbové byty a dve až tri miestnosti vyčlenili na prevádzkareň. Takýchto prípadov je však u nás málo. V rodinnom dome, kde majiteľ podniká v pivničných priestoroch, je montáž osobitných meračov už bežná vec.