Teplo na vykurovanie v bytoch tvorí zvyčajne tretinu z celkových nákladov ročného vyúčtovania za byt. Aj preto bývajú náklady na vykurovanie najčastejším problémom a súvisí s nimi najviac sťažností. Výpočet nákladov na teplo však nie je jednoduchý.

Merače sú len pomôckou
Vo všeobecnosti sa celkový náklad za teplo v bytovom dome delí na dve zložky. „Ide o základnú zložku a spotrebnú zložku,“ hovorí konateľka správcovskej spoločnosti VSD Dana Kyselová. Spotrebná zložka sa rozpočíta podľa pomerových rozdeľovačov, základná zložka na jednotlivé byty podľa ich plochy.

Obe zložky sa berú do úvahy vtedy, ak majú byty merače tepla, čo je už pri väčšine bytov. Výška pomeru týchto dvoch zložiek nie je určená zákonom. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví len odporúča, aby sa pri stanovovaní podielov tepla spotrebovaného jednotlivými bytmi tvorila 60 % a viac základná zložka a zvyšok spotrebná zložka podľa pomerových rozdeľovačov tepla v byte. O tomto pomere rozhodujú samotní vlastníci bytov, meniť ho môžu hlasovaním.

Podiel základnej zložky odporúčaný vo vyhláške ÚRSO je podľa riaditeľa košickej pobočky Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Karola Kehéra vhodný pre nezateplené domy, čo potvrdzujú aj prepočty. „V bytových domoch, ktoré sú nové alebo už zateplené, je spravodlivejšie využívať ešte vyšší podiel základnej zložky, aspoň 80 percent. Aj preto, že v nich menej tepla uniká do vonkajšieho prostredia a teplo vo väčšej miere prestupuje zo susedných miestností cez steny,“ dodáva Kehér. O významnosti prestupov tepla svedčí aj to, že v nevykurovaných bytoch neklesne pod 16 stupňov Celzia.

Znevýhodnení
Pokiaľ v bytoch nie sú na radiátoroch pomerové merače, pri výpočte nákladov sa berie do úvahy len rozloha bytu, teda základná zložka. „Ak merače nie sú namontované a byty a nebytové priestory majú rovnakú konštrukčnú výšku, rozpočítavajú sa celkové náklady podľa podlahovej plochy. Ak by boli bez meračov a navyše mali aj rozdielnu konštrukčnú výšku, celkové náklady na teplo sa rozpočítavajú podľa objemu – kubických metrov jednotlivých priestorov,“ vysvetľuje Kyselová.

Každý bytový dom sa vykuruje ako celok, čo znamená, že časť základnej zložky spojenú s teplom na vykurovanie musí uhradiť každý jeden byt. „Zdôrazňujem, že základná zložka sa rozpočítava medzi všetky byty. Ak sú v bytovom dome byty odpojené od centrálneho vykurovania, čiže majú individuálne vykurovanie, musia vlastníci týchto bytov uhradiť alikvotnú čiastku základnej zložky prislúchajúcej na tieto priestory,“ dodáva Kyselová.

Aj keď väčšina bytov má merače tepla, ktoré ukazujú skutočnú spotrebu tepla v danom byte, nemôže sa robiť vyúčtovanie len na základe tohto faktora. Tým by vznikali medzi jednotlivými bytmi veľké rozdiely. Vo výhode by boli najmä takzvané vnútorné byty, ktoré nemusia v zime tak kúriť. Naopak, znevýhodnené by boli byty nad nevykurovanou pivnicou, rožné byty či byty pod strechou, v ktorých sa v zime musí kúriť oveľa viac. A keďže bytový dom odoberá teplo ako celok, aj o straty na teple sa musia deliť všetky byty. Správcovia domov sa zhodujú, že odporúčaný pomer 60 % spotreba podľa plochy ku 40 % spotrebe podľa meračov by sa nemal meniť v prospech spotreby podľa meračov. Čím nižší je podiel účtovania ceny za teplo na kúrenie podľa plochy bytu, tým je to nespravodlivejšie pre znevýhodnené byty. „Je množstvo príkladov, keď vnútorné byty v zateplených domoch vôbec nevykurujú, pretože jednoducho nemusia. Keď je v takomto dome pomer 70 % spotrebná a 30 % základná zložka, bude tento majiteľ platiť podstatne menej ako ten, ktorý ma rohový byt,“ hovorí konateľka spoločnosti Spokojné bývanie Jana Adamová.

Najmä pri nezateplených bytových domoch sa odporúča použiť pri znevýhodnených bytoch či jednotlivých miestnostiach koeficienty, ktoré by zohľadňovali túto skutočnosť. Výšku koeficientu si odsúhlasujú vlastníci bytov.

Do konca mesiaca
Vyúčtovanie nákladov za byt musia správcovia doručiť vlastníkom bytov zo zákona do 31. mája. Zákonom však nie je určené, čo by malo vyúčtovanie obsahovať. No Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určuje, čo minimálne by malo vo vyúčtovaní byť.

„Podrobné vyúčtovanie musí obsahovať údaje o rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej vody. Zvlášť za objekt rozpočítania, čo je bytový dom a zvlášť pre konečného spotrebiteľa, teda individuálny byt," hovorí Kehér.

Zložitý nie je len postup výpočtu spotreby tepla pre byty, ale aj samotná cena dodaného tepla, na základe ktorej sa vypočítajú náklady, ktoré sa následne delia na byty. Takisto ju tvoria dve zložky, variabilná a fixná. Variabilnú tvoria náklady, ktoré dodávateľ tepla vynaloží na nákup suroviny potrebnej na výrobu tepla. Cenu paliva dodávateľ veľmi neovplyvní, stanovuje ju trh. Fixnú tvoria náklady dodávateľa tepla, ako sú odpisy majetku zariadení na výrobu a náklady na údržbu a opravy súvisiace s výrobou tepla. Súčasťou fixnej zložky je aj primeraný zisk, ktorý je regulovaný.

Tip HN
Ak chcete vedieť, koľko váš dom ušetril zateplením alebo vyregulovaním, tak požiadajte správcu o porovnanie spotrebovaného tepla na vykurovanie vzhľadom na počasie v porovnateľných vykurovacích obdobiach podľa tzv. dennostupňov. Spotrebu tepla porovnávajte na jeden dennostupeň.

Ako sa zorientovať v údajoch o vykurovaní domu
Súčasťou ročného vyúčtovania za byt by mal byť aj prehľad nákladov na vykurovanie za celý bytový dom. Obsahovať by mal namerané teplo na odbernom mieste v kWh, regulačný príkon v kW, cenu variabilnej a fixnej zložky tepla. Celkové náklady na vykurovanie v dome dostaneme sčítaním variabilných a fixných nákladov.

Fakturácia dodávky tepla odberateľovi tepla – správcovi, vlastníkovi domu alebo spoločenstvu vlastníkov bytov, ktorí rozpočítavajú teplo jednotlivým bytom, sa robí podľa vzorca:
Variabilné náklady na vykurovanie (EUR) = Variabilná zložka ceny tepla (EUR/kWh) x Namerané množstvo tepla na vykurovanie na odbernom mieste (kWh)

Fixné náklady na vykurovanie (EUR) = Fixná zložka ceny tepla (EUR/kW) x Regulačný príkon (kW) – vypočíta sa podľa predchádzajúcej skutočnej ročnej spotreby tepla na vykurovanie